Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Atentát na premiéra Roberta Fica bol šokom pre celú krajinu a právom ho musel odsúdiť a odmietnuť každý súdny človek. No spôsob, akým tento ohavný čin uchopili niektorí koaliční politici a akým sa do ich hier nechala vmanévrovať opozícia, spôsobil, že riziko ohrozenia liberálnej demokracie (a teda politickej a ekonomickej slobody) je po útoku na predsedu vlády oveľa vyššie ako pred ním, pričom už predtým bolo značné.
Takmer všetci sa zhodujú, že atentát bol politicky motivovaný a je za ním rast spoločenskej aj politickej polarizácie a napätia v spoločnosti. Menšia zhoda je v tom, kto je za rast napätia a polarizácie viac zodpovedný. Nebudem sa tu zapájať do polemiky o miere zodpovednosti, ale chcem spochybniť samotnú konsenzuálnu tézu o tom, že príčinou atentátu je napätie a polarizácia v spoločnosti.
Naozaj sme takí polarizovaní?
Netvrdím, že napätie a politická polarizácia u nás neexistujú, ani to, že by v poslednom období ich miera nevzrástla. Vzrástla, ale to platí pre takmer každú demokratickú krajinu. Keby malo platiť, že čím vyššia politická polarizácia a napätie, tým väčší počet atentátov, tak by sme zažívali rýchly rast atentátov v desiatkach krajín Európy a sveta.
Pokusy o atentáty na špičkových politikov síce nie sú bežné, ale boli, sú a, žiaľ, aj budú existovať, čím to nechcem zľahčovať. Napokon, práve preto majú takíto ľudia k dispozícii nepretržitú profesionálnu ochranu.
Útoky na politikov takmer vždy páchajú z politických dôvodov, pretože prívrženci na svojich obľúbených politikov neútočia. Zároveň však nemusí platiť, že v pozadí útoku musí byť silná politická polarizácia.
