Autor je teológ, probačný úradník a komentátor
Projekt spoločenského zmierenia hlásaný politikmi priniesol niekoľko paradoxov. V abstrakcii sa utopila konkrétna realita. V pátose spravodlivosť. A v pseudonáboženstve praktické úsilie o zvládnutie konfliktov.
Pre ľudí pozorujúcich jemné detaily spoločenských vzťahov ide o skvostné obdobie. Teraz sa dá všeličomu priučiť. Z týchto lekcií budú vnímaví a dôslední ľudia žiť najbližšie roky.
Na druhej strane náboženskí lídri musia byť nesvoji. Agendu im „vyfúkli“ politici, keď z vládnych či zo straníckych postov vyzývajú na zmierenie a nový začiatok vo vzájomných vzťahoch spoločenských tried a politických táborov. Nejde vlastne o sekulárne prerozprávanie hriechu, pokánia a odpustenia? A nechceli odprosujúce pobožnosti za zlo viesť biskupi a kazatelia?
Tu sa ukazujú zaujímavé súvislosti. O zmierení hovoria najhlasnejšie politici, ktorí sa bez hanby oháňajú kresťanskými tradíciami a do svojich nacionálno-konzervatívnych snov neváhajú ťahať Boha, hoci sa mu do ich – v skutočnosti bezbožných – plánov vôbec nechce.
Pre týchto politických misionárov zmierenia je Boh prototypom moci a sudcom. Sympatizujú s ním len vtedy, keď chce nekompromisne vládnuť. Nijako sa ich netýka obraz trpiaceho, pokorného či odmietaného Boha.
V ich vnútorných svetoch nie je žiadne voľné miesto na ozajstné odpustenie a schopnosť ustúpiť zo svojich ambícií. Pocit vyvolenosti pokrútil ich charaktery, a tak od Danka, Tarabu a spol. nemožno čakať nič autentické. Z ich výziev je morálny gýč prevládajúci nad poctivým rozlišovaním.
Riziko opantania mocou, samozrejme, nie je vyhradené len pre nich. Môže doň padnúť hocikto, keď ochutná zo stromu vládnutia. V každom prípade spôsob chápania moci a narábania s ňou je v tejto chvíli jedným z najpodstatnejších kritérií pri rozlišovaní, kto, čo a prečo hovorí.
Politika bez ambície vládnuť je chromá. Asi preto sú reči o odpúšťaní z úst politických lídrov nedôveryhodné. Keby sa mali stať vážnymi, museli by prejsť osobnou katarziou a z ľudí na výslní sa stať niekým iným. Kto z nich po tom zatúžil?
Projekt spoločenského zmierenia na Slovensku nemusí byť odsúdený na krach. Musia sa ho však ujať ozajstní učitelia múdrosti a znalci ľudských charakterov. A predovšetkým tí, ktorí nie sú zabalení v pancieri mocenských túžob.
Vlastne ani netreba veľmi vyčkávať na mravnú obrodu politikov. Dôležitejšia bude vytrvalosť a vplyv skromných, tvorivých a vnútorne nenásilných ľudí.
