Tak už to máme v podstate oficiálne. Novým predsedom Hlasu bude Matúš Šutaj Eštok. Formálne to potvrdia na sneme, ale čakali sme to od okamihu, keď mu Peter Pellegrini dal ako jedinému priestor na svojom slávnostnom zakončení kampane pred prvým kolom, a neuponáhľame sa, keď to budeme považovať za hotovú vec.
Aj sa dá rozumieť, že nad tým hocikto mávne rukou. Hlas predsa svoje historické rozhodnutie uskutočnil, keď si vybral koalíciu a v nej cestu podvolenia výmenou za podporu Pellegriniho pri kandidatúre za prezidenta. Stále však hovoríme o strane s polovicou vládnych postov a potenciálom zásadne ovplyvniť fungovanie vlády.
Pellegriniho strana bude hovoriť hlasom Šutaja Eštoka. A znie podobne ako Fico Čítajte Výber Šutaja Eštoka teda ponúka aspoň dve správy. Prvá pozostáva v potvrdení stanoveného kurzu na čele strany. Teda, že ak sa náhodou niekomu z Hlasu bude nejaká koaličná nehoráznosť trochu nepáčiť, na vzdor bude sám. Napríklad ako keď Denisa Saková odkázala, že s Andrejom Dankom sa nedá normálne rozprávať.
Nie je to mnoho, ale viac, ako povie Šutaj Eštok.
Druhou správou je, že usilovná politická práca niekedy prináša výsledky. V tomto prípade nemyslíme výsledky pre našu milovanú republiku, jej občanov, dokonca ani stranu Hlas, ale pre samotného Eštoka.
Povážte, ešte pred rokom to bol taký čudný pánko s afektovaným prejavom, o ktorom väčšina voličov počula len preto, že časti trubirohov sa zdalo vtipné komoliť mu meno. Inak vynikal najmä nevábnym koktailom vlastností.
Dajú sa ilustrovať úvahou, či viac vyniká mdlým umom, alebo aroganciou, ktorou ho vyvažuje. Povedzme to tak, že keby kolegyňa Fortuna trochu inak riadila jeho kroky a predsedníctvo v poslaneckom klube OĽaNO by si už podobne intenzívnou prácou neobsadil Michal Šipoš, Eštok by ho mohol pokojne zastúpiť.
Zároveň však disponuje ambíciami, inštinktívne rozozná, čo treba konať v mene ich naplnenia, a v ceste mu nestoja žiadne zábrany. Dokonalý politický agregát s dokonalým plánom.
Inde by mu ho zhatila čierna labuť, pretože po takto ľahko dokonanom atentáte na predsedu vlády by minister vnútra nemohol byť ministrom vnútra a vzhľadom na degradáciu by sa ťažko obsadzovala najvyššia stranícka funkcia.
A vidíte, povedal si, že keď do svojej kariéry toľko investoval, nepísané pravidlá nemôžu stáť v ceste jeho osobnému rozletu – a vďaka tomu sa čoskoro zaradí k najmocnejším ľuďom v slovenskej politike.
Z jeho pohľadu by bolo absurdné, keby na tejto stratégii hocičo menil.
