Kto občas pri potulkách svetom v občerstvovacích zariadeniach s miestnymi začrie do témy verejného obstarávania, vie, že „najdrahšie diaľnice na svete“ majú všade – v Slovinsku, Taliansku, Maďarsku, Portugalsku, Česku aj na Ukrajine. A keďže to hovoria všetci, pri pohľade na cenovky je vhodné narábať s kritikou opatrne.
A od čias, keď v ÚHP v konjunkcii smreku a borovice vyrátali výhodnosť očkovacej lotérie, úradnícke hodnotenia trochu stratili na verejnej vážnosti. (Možno keby do nákladov za tieto hanebnosti zarátali spoločenské dôsledky, vyšlo by im to inak.)

Napriek uvedenej opatrnosti však objektívne rekordné cenovky na úrovni 120-tisíc eur za jeden meter najnovších diaľničných tunelov dvíhajú obočie a aj tým najdobromyseľnejším z nás prichádza na um jedna všetečná otázka.
Z technického hľadiska sa majú tunely raziť takzvanou rakúskou metódou. Ekonomický model však zatiaľ pripomína úplne obyčajný tunel. Hovorme tomu slovenská metóda.