Keďže ide o citlivú tému, skraja uveďme, že autor prejavil úprimné úsilie utvoriť text tak, aby sa nikoho nedotkol, neurazil, neprejavil žiadnu neprajnosť či zlomyseľnosť. Úspešnosť nech už posúdi láskavé publikum, ale snaha bola, naozaj.
Reč je o chúlostivej otázke, ktorá je po dvoch týždňoch od atentátu azda prípustná: ako dlho a v akej miere je prípustné mať premiéra, ktorý z objektívnych príčin nie je spôsobilý plniť svoje úlohy? Na tomto mieste sa patrí poznamenať, že je to skutočne myslené ako otvorená otázka.
Dva týždne po atentáte. Ako najdlhšie môže byť vláda bez premiéra? Ktoré jeho právomoci sú neprenosné? Čítajte Samozrejme, premiér tieto objektívne príčiny nezavinil, to však na ich dôsledkoch nič nemení. Robert Fico, prezidentkou vymenovaný za predsedu vlády, nie je schopný zúčastňovať sa na rokovaniach vlády ani prijímať žiadne formálne rozhodnutia. (Ak je to inak, nech to niekto hodnoverne ukáže alebo niekto dôveryhodný povie.)
A táto neschopnosť je v prípade konkrétne tohto ústavného činiteľa problém.
Asi netreba obšírne rozoberať, prečo je v slovenskom ústavnom a politickom systéme predseda vlády taká dôležitá funkcia. Ilustruje to už samotný fakt, že ústava ani nepripúšťa, že by táto funkcia nebola obsadená.
S aktom odvolania premiéra je integrálne spojený buď akt vymenovania nového, alebo poverenia toho terajšieho. Tá stolička nikdy nemôže byť prázdna dlhšie, než trvá podpis a odovzdanie menovacieho dekrétu.
Všimnime si tiež, že kým po odvolaní ministra môže prezidentka riadením jeho rezortu poveriť hociktorého člena vlády, pri premiérovi je to inak.
Keď Zuzana Čaputová po vyslovení nedôvery odvolala Eduarda Hegera, musela buď vymenovať nového, alebo vedením vlády dočasne poveriť práve Hegera, nikoho iného.
Ústavodarca tým okrem iného demonštroval výsadné postavenie predsedu vlády, neprenositeľnosť „komplexu“ jeho kompetencií a povinností . Samozrejme, že niekedy sa inak nedá, aj preto má podpredsedov, ale prenos musí byť vecne aj časovo obmedzený.
Inými slovami, pri všetkej citlivosti nie je únosné, aby Robert Kaliňák (alebo hocikto) dlhodobo konal ako predseda vlády. To už by sme sa celkom nemohli nazývať nieže právnym štátom, ale hádam už ani republikou.
Zatiaľ to nie je doslova téma dňa, nejaký ten týždeň či mesiac sa tomu ešte dá dať, a ak sa Robert Fico opäť ujme kompetencií, táto úvaha stratí zmysel. No v opačnom prípade by bolo z politického, občianskeho aj ústavného hľadiska prezieravé uvažovať aj nad plánom B.
