Prečo Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru a prečo to nie je

Autor je analytikom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika

V októbri 2023 Strana európskych socialistov (PES – Party of European Socialists) pozastavila členstvo strane Smer-SD. „K tomuto kroku sme pristúpili po tom, ako sa líder Smeru-SD Robert Fico jasne odklonil od hodnôt rodiny PES. A tiež v dôsledku obáv, ktoré vznikli po ohlásení koaličnej vlády Smeru-SD, Hlasu-SD a radikálnej pravicovej strany,“ uviedla PES v tlačovej správe.

Následne skupina socialistov a sociálnych demokratov v Európskom parlamente pozastavila členstvo troch europoslancov Smeru aj v skupine S&D . „Nedávne verejné vyjadrenia a postoje lídrov strán Smer a Hlas týkajúce sa ruskej vojny proti Ukrajine, migrácie, právneho štátu a komunity LGTBIQ vyvolávajú vážne obavy a nemajú miesto v progresívnej rodine,“ uvádzalo sa v októbri 2023 v tlačovej správe skupiny.

Problémy Smeru v europarlamente sú dlhodobé

Nestalo sa to prvýkrát v krátkej histórii členstva Slovenska v EÚ. Ako si všíma Index autoritárskeho populizmu 2024, ktorý v apríli tohto roku zverejnil švédsky think tank Timbro v spolupráci so strešnou organizáciou viacerých európskych think tankov EPICENTER:

„V roku 2006 Smer vyhral voľby a vytvoril vládu spolu s HZDS a SNS, čo opäť zhoršilo medzinárodné vzťahy krajiny a viedlo k pozastaveniu členstva Smeru v Strane európskych socialistov.“

PES v tom čase argumentovala okrem iného tzv. Berlínskou deklaráciou z roku 2001, podľa ktorej nie je prípustná spolupráca so stranou podnecujúcou rasové, etnické či náboženské napätie. V slovenských médiách sa aj v októbri 2006, aj v októbri 2023 správy o pozastavení členstva Smeru-SD v PES objavili, ale nevenovala sa im väčšia pozornosť.

Prečo je to však dôležité?

Európske politické strany sú priestorom, kde sa spájajú podobne hodnotovo orientované strany. Kresťanskí demokrati, konzervatívci a ľudovci v Európskej ľudovej strane (EPP – European Peoples Party), liberáli a progresívci v Renew Europe, konzervatívci, reformisti a eurorealisti v Strane európskych konzervatívcov a reformistov (ECR – European Conservatives and Reformists) a socialisti a sociálni demokrati v PES, resp. skupine S&D v EP (úplný názov skupiny je Progresívna aliancia socialistov a demokratov).

Tieto združenia sú priestorom, kde politické strany z jednotlivých členských krajín dokážu získavať spojencov pre hlasovania v Európskom parlamente, ktoré sú pre dané strany dôležité. Napríklad, ak sú tieto strany vo vláde a potrebujú v EP presadiť body svojho vládneho programu. Keďže tieto európske politické strany združujú programovo blízke strany, hľadanie spojencov a podpory je ľahšie, ako hľadať spojencov naprieč politickým spektrom.

Aj preto sa napríklad Orbán so svojím Fideszom tak dlho držal zubami-nechtami v skupine EPP, až kým členovia nestratili trpezlivosť s Orbánovými protidemokratickými krokmi a vyhláseniami (napríklad, že ide budovať neliberálnu demokraciu) a rozhodli sa Fidesz z EPP vylúčiť. Orbán ich pre istotu predbehol a Fidesz odišiel sám.

S krajnou pravicou sa do vlády nechodí

Autor štúdie Index autoritárskeho populizmu 2024 si všíma:

„Korene strany v slovenskej sociálnej demokracii v kombinácii s jej nacionalizmom ju najlepšie charakterizujú ako ľavicovo-populistickú a národno-konzervatívnu stranu. V ekonomických otázkach je ľavicová, v sociálnych otázkach konzervatívna a v posledných rokoch sa stala euroskeptickou, pričom Fico je blízkym spojencom Maďarska v Bruseli.“

Paradoxne, Robert Fico zo strany, ktorá sa prezentuje ako sociálno-demokratická a bola a vlastne stále je členom PES, keďže z PES a skupiny S&D ju nevylúčili, len jej pozastavili členstvo, má najbližšie k Orbánovi, ktorého Fidesz bol členom EPP, z ktorého odišiel, lebo ostatní členovia EPP mali pocit, že táto strana sa posunula ku krajnej pravici.

Navyše, vládnu koalíciu vytvoril Fico a jeho Smer-SD už tretíkrát s nacionalistickou SNS. Lenže to sa medzi skutočnými sociálnymi demokratmi v Európe nenosí. V minulosti sa viaceré európske demokratické strany na pravej aj ľavej strane politického spektra dohodli, že nebudú spolupracovať s extrémistickými stranami. Tento prístup sa niekedy označuje ako vytvorenie „cordon sanitaire“, aj keď pôvodný význam tohto francúzskeho výrazu označoval niečo iné.

V nedávnej minulosti viaceré demokratické krajiny tento prístup opustili a kresťanskí demokrati alebo konzervatívci spolupracovali s krajne pravicovými stranami, dokonca ich pozvali do vlády a, naopak, socialisti a sociálni demokrati v niekoľkých prípadoch spolupracovali s komunistickými stranami (alebo bývalými komunistami, ktorí sa premenovali na demokratických socialistov).

Lenže spolupráca ľavicovej strany s nacionalistami, ktorí sú považovaní za krajnú pravicu (aj keď mnohí politickí ekonómovia by s týmto zaradením nesúhlasili, keďže nacionalisti majú často ľavicový ekonomický program), je pre väčšinu, ak nie pre všetky európske socialistické a sociálno-demokratické strany tabu. Tabu, ktoré Fico a jeho Smer porušili.

Hlas bude chcieť v PES nahradiť Smer

Praktické dôsledky pozastavenia členstva Smeru-SD v PES sa môžu ukázať čoskoro, keď sa do EP dostane návrh na hlasovanie, napríklad o pozastavení eurofondov pre Slovensko následkom zníženia trestov za korupciu a skrátenia premlčacích lehôt. Alebo pre zrušenie špeciálnej prokuratúry a presunutie bývalých špeciálnych prokurátorov na netrestné úseky.

Poslanci zo skupiny S&D nebudú mať motiváciu podporiť kolegov zo Smeru. A poslanci EPP alebo Renew Europe nebudú mať dôvod. Orbán môže Ficovi pomôcť na Európskej rade, ale poslanci Fideszu v EP nebudú stačiť.

Navyše, po eurovoľbách sa bude zostavovať nová Európska komisia a kandidát slovenskej vlády na európskeho komisára, či už to bude súčasný výkonný podpredseda EK Maroš Šefčovič alebo ktokoľvek iný, bude to mať pri „grilovaní“ v EP ťažšie, ak nebude mať podporu žiadnej z vplyvných politických skupín.

Mimochodom, Hlas-SD tento problém so Stranou európskych socialistov zatiaľ nemá, keďže nie je členom PES a má iba štatút pozorovateľa. Lenže v nadchádzajúcich voľbách do EP má Hlas reálnu šancu na zisk minimálne dvoch europoslancov a pravdepodobne sa bude uchádzať o členstvo v PES a skupine S&D. A bude mať rovnaký problém ako Smer-SD.

Preto očakávam, že po tom, ako sa Smeru a Hlasu podarilo zrušiť špeciálnu prokuratúru a získať vo voľbách post prezidenta, budú hľadať náhradu za problematického koaličného partnera, ktorý pre nich splnil svoju „historickú úlohu“ a momentálne je väčšou záťažou ako prínosom. Súčasné „tokanie“ Smeru s KDH naznačuje, že sa to blíži, tak, ako sa blížia voľby do Európskeho parlamentu. Bez eurofondov totiž čakajú vládu ťažké časy.