Slovensko, o akom by som chcela v bruselskej diskusii počúvať

Autorka je bývalá diplomatka a kandidátka Progresívneho Slovenska do Európskeho parlamentu

Slovensko na versailleskom summite predstavilo plán, ako obnoviť vzťahy Európskej únie s Ukrajinou. Presadilo kandidátsky štatút pre Ukrajinu, zohralo kľúčovú úlohu v tom, aký politický postoj zaujala Európska komisia. Ekonomická prosperita a bezpečnosť Ukrajiny sú totiž aj v záujme východu tejto krajiny, celého Slovenska a celej Európy.

Pred týždňom som sedela v pléne Európskeho parlamentu a počúvala debatu kandidátov na predsedu EK. Veľmi som si vtedy priala, aby sa Slovensko spomínalo pri týchto témach. Aby malo imidž modernej krajiny, ktorá sa zastáva napadnutého suseda, uvedomuje si svoje záujmy a najmä ich aj vie presadiť.

Slovensko sa síce v diskusii spomínalo, no v kontexte, pri ktorom sa sťahovalo hrdlo: polarizácia spoločnosti, nárast extrémizmu a najmä útok na premiéra Roberta Fica. Časť diskusie o demokracii a líderstve otvárali zábery z atentátu. Slovensko svietilo ako slabý článok Európskej únie.

Takto som si príspevok Slovenska na túto tému po dvadsiatich rokoch členstva v EÚ nepredstavovala.

Diskusia, aká Slovensku chýba

Špicenkandidáti sú politici, ktorých jednotlivé frakcie v Európskom parlamente navrhujú na post predsedu Európskej komisie. Aj o tomto sa bude rozhodovať podľa výsledku volieb do Európskeho parlamentu. Noví europoslanci budú totiž krátko po nástupe do funkcií schvaľovať zloženie Komisie. Kandidát najsilnejšej frakcie by mal viesť európsku exekutívu, aj keď v roku 2019 to neplatilo.

Z diskusie v Bruseli som odchádzala so zmiešanými pocitmi.

Na jednej strane som ocenila vysokú odbornosť kandidátov. V predvolebnom období Slovensku politická diskusia na tejto úrovni veľmi chýba.

Kandidáti a kandidátky boli vecní, slušní, často aj kritickí, ale debata bola bez hulákania, hrubého osočovania či nadávok. Ich spoločným cieľom je silná a demokratická Únia, líšia sa ich návrhy, ako to dosiahnuť. Tak by mala diskusia v demokratickej spoločnosti vyzerať.

Najviac ma zaujali názory Sandra Goziho z frakcie Obnovme Európu, ktorej súčasťou je aj Progresívne Slovensko. Ursulu von der Leyenovú, kandidátku európskych ľudovcov, zas osobne poznám z rokov strávených ako poradkyňa premiérov pre európske záležitosti.

Obzvlášť silné spomienky mám na spoločnú cestu do Kyjeva a do Buče, ktorú sme absolvovali v apríli 2022. Vtedy sme krátko po ústupe ruských vojsk z okolia hlavného mesta Ukrajiny na vlastné oči videli tie najhoršie zverstvá.

Spojenci extrémistov

Kandidáti sa zhodli, že Úniu ohrozujú útoky na demokraciu a právny štát.

Na demokraciu útočia extrémistické sily, ktoré chcú pochovať európsky projekt. Žiaľ, na Slovensku majú užitočného spojenca priamo vo vládnej koalícii. Jej politici podkopávajú demokratickú stabilitu na Slovensku aj v celej Únii.

Vláda dostáva Slovensko do izolácie a rúca dlhodobé spojenectvá. Ide o spojené nádoby – ohrozenie demokracie na Slovensku má vplyv na kvalitu demokracie v celej EÚ.

Súčasné koaličné strany navyše majú na európskej úrovni minimálny vplyv, keďže nie sú v žiadnej z europarlamentných frakcií. Aj keby sa to po voľbách zmenilo, je málo pravdepodobné, že by sa dostali medzi skupiny, ktoré budú mať vplyv na budúce rozhodovanie v Únii.

Pre Slovensko je nevyhnutné, aby ho zastupovali ľudia, ktorí rozumejú potrebám občanov Slovenska aj Únie a ktorí budú schopní od prvého dňa presadzovať svoje politické priority. Lebo hneď od prvého dňa sa bude rozhodovať, ako bude Európska únia vyzerať v najbližších piatich rokoch.

Voliť strany, ktoré sedia v kúte a nikto sa s nimi nebaví, znamená vyhodený voličský hlas. Voľme tak, aby sa na diskusii špicenkandidátov Slovensko nespomínalo ako hrozba pre demokraciu, ale ako krajina, ktorá aspoň prácou svojich europoslancov prispieva k lepšiemu životu nás všetkých.