Férové delenie moci nebolo pre súčasnú koalíciu témou na žiadnej úrovni. Ani na rodovej. Predstava, že by sa Smer akokoľvek obťažoval úvahou, či majú na svojej kandidátke dostatok žien schopných zasadnúť do lavíc parlamentu, alebo dokonca vykonávať exekutívu, je na úrovni fantazmagórie. To isté platí o SNS, za ktorou sa tiahne pach benzínu a potu.
Dekórum ako-tak držal Hlas, ktorý si od začiatku držal v zálohe aj potenciálne ministerky. Ani ony sa však nepostavili proti, keď sa v parlamente hovorili nehoráznosti o ženách, ktoré si vymýšľajú znásilnenia.
Pravdaže, v tomto maskulínnom prostredí sa len ťažko presadzuje, a tak koaličné političky preberajú skôr reprezentatívno-ozdobnú funkciu. Pekne sa obliekajú a hoci nie vždy trafia protokol, lahodia oku. Fotia sa s bábätkami a so širokým úsmevom a deťom na MDD želajú mier.
Do slovenskej politiky však preniká aj nebezpečný fenomén tradwife, ktorý hlása návrat k tradičným ženským úlohám a spája sa s nacionalizmom a extrémom.
