Autorka je sociálna poradkyňa a analytička
Už druhý minister venoval časť svojej tlačovej konferencie šesťročnému chlapcovi, ktorý z auta plastovou puškou mieril na dom poslanca Hlasu Petra Náhlika.
Je trochu pitoresktné pozerať sa, ako Erik Tomáš spoza mikrofónov odkazuje rodičom nespratníka, že o nich pediatrička aj učiteľky budú písať správy.
Lívia z Kulturblogu môže zelenieť od závisti. Ju si nikto dôležitý nevšimol a nenaložil jej, keď na plné ústa pred voľbami vo virálnom videu opisovala, ako udiera svojho syna, keď sa len pozrie na bábiku, aby z neho náhodou nevyrástol queer človek. Ani tých ľudí, čo držali podobne veľkých štupľov za ruky a pokrikovali heslá o obesení na protivládnych demonštráciách. No ani tú ženu, ktorú z tej istej sociálky poslali „po silnejšie dôkazy“, keď plakala a hovorila, že manžel pred ich škôlkarmi čistí legálne držanú pištoľ a pritom jej hovorí: „Bojíš sa, moja? No veď sa máš čoho, sú to zbrane, nebezpečné sú.“
Na Pellegriniho dom mieril atrapou zbrane, v prípade chlapca koná už aj sociálka Čítajte Plaší byť exemplárnym prípadom.
Minister však neplaší len rodičov. Zároveň verejne odhaľuje metódy svojich ľudí. Je to, akoby minister vnútra verejne informoval o postupe vyšetrovania „ešte toto a toto urobíme“ a vopred určil postup.
Sociálka pritom nie je bezzubá inštitúcia. Je to silný sankčný orgán, kadečo má v právomoci. Písať správy na nespratníka bude škola. Ale vraj aj lekárka. A to prečo?
