K Markíze mám osobný vzťah, pretože som v nej ako novinárka vyrástla a strávila tam desať rokov pracovného života. Istý čas som robila súbežne v Markíze a v SME a pred rokom som z televízie odišla, aby som sa mohla naplno venovať podcastu Ľudskosť v denníku SME.
Spôsob, akým sa súčasné vedenie televízie správa k mojim bývalým kolegyniam a kolegom zo spravodajstva a publicistiky, vnímam veľmi citlivo, lebo som donedávna spolu s nimi pomáhala tejto inštitúcii budovať si reputáciu a získavať si dôveru verejnosti.
Prekvapuje ma nielen dianie v Markíze, ale najmä to, aká zmätená je verejnosť, ktorá celú drámu sleduje. Opakovane vidím argument o tom, že „Markíza je súkromná firma, takže si môže robiť, čo chce“.
Tento pohľad považujem za veľmi nezrelý.
