Od 15. mája opakovane a oprávnene zaznievalo, že pre napĺňanie úsilia niektorých ľudí dosiahnuť stav s kódovým označením „zmierenie“ budú zásadné prvé slová Roberta Fica.
V prípade krajne nepravdepodobného variantu by totiž mohli smerovať inam ako k ďalšiemu štvaniu a hecovaniu.
Nebol vážnejší dôvod vopred taký scenár vylučovať a hatiť, ale ukázalo sa, že nádej je najčastejšie prekurzorom sklamania.

V preklade, Ficovo posolstvo sa duchom ani slovníkom nijako nelíši od toho, čo rozprával pred atentátom a čo sa stalo ťažiskom komunikácie Smeru pred európskymi voľbami.
Nemá zmysel to normatívne hodnotiť, tak to uveďme ako prostý fakt: predseda Smeru zhodnotil, že tento spoločenský a politický vývoj so všetkým javmi a dôsledkami v skutočnosti nie je krízový, naopak, je v jeho záujme a vyvinie úsilie, aby sa prípadné zmeny týkali len zvyšovania jeho tempa.
Ďakujeme, aj sme si to viacerí mysleli, ale už to máme oficiálne.