Eurovoľby sú aj vec prírody, životného prostredia a klímy

Autor je zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu

O niekoľko dní si budeme voliť poslancov a poslankyne, ktorí a ktoré nás nasledujúcich päť rokov budú zastupovať v Európskom parlamente.

Nízka účasť ako prejav ľahostajnosti

V týchto voľbách by sme mali v prvom rade odčiniť hanbu, ktorú si dlhodobo robíme rekordne nízkou volebnou účasťou. Nebola pritom prejavom nášho extrémneho euroskepticizmu. Veď podľa relevantných prieskumov väčšina obyvateľov Slovenska má k Európskej únii pozitívny vzťah a podporuje členstvo Slovenska v nej.

Naša už tradične veľmi nízka volebná neúčasť bola teda len prejavom podcenenia rastúceho významu, ktorý majú európske inštitúcie. Áno, aj vzťahu k prírode, ku krajine, klíme, k vode, ovzdušiu, skrátka k prostrediu, v ktorom žijeme a v ktorom budú žiť naši potomkovia. V hre teda nie je nič menej významné ako zdravie a životy nás, našich detí, vnúčat a pravnúčat, ale aj mimoľudskej prírody, ktorá nás obklopuje a bez ktorej je naša existencia na tejto planéte jednoducho nie možná.

Navyše, nízka účasť v eurovoľbách znižuje legitimitu Európskej únie a jej inštitúcií a robí ju zraniteľnejšou, čo je v zjavnom rozpore so spomínaným deklarovaným postojom väčšiny obyvateľov nášho štátu. Ak sa do vedenia európskych inštitúcií dostanú po voľbách ľudia, ktorí si želajú jej zánik, bude celý projekt spoločnej Európy vážne ohrozený. A v reáli na to nik nedoplatí viac, ako čistí príjemcovia eurofondov na čele so Slovenskom. Kto tvrdí niečo iné, klame, úmyselne zavádza verejnosť alebo nevie, čo hovorí. Jedno horšie ako druhé.

Európske inštitúcie pripomínajú našim mocným prešľapy

A tak ani samotná vyššia volebná účasť v nadchádzajúcich eurovoľbách nie je zárukou úspechu. Ešte dôležitejšie je voliť tie strany a krúžkovať tých jednotlivcov, ktorí sú zárukou, že do Bruselu a Štrasburgu nepošleme extrémistov, lacných populistov, demagógov, netolerantných xenofóbov a homofóbov, šarlatánov, pohrobkov totalitných režimov, zarytých nepriateľov európskej integrácie, nehumánnych cynikov, hulvátov, nepriateľov prírody a environmentálnych ignorantov.

Ak vám nie je ľahostajná budúcnosť, nezostaňte v sobotu 8. júna doma, ale dajte svoj hlas ľuďom, ktorým záleží na Slovensku aj na udržateľnej budúcnosti Európy a sveta! Napriek všetkej nedokonalosti Európskej únie ako nášho spoločného európskeho projektu práve európske inštitúcie sú v globálnom meradle dlhodobo pozitívnymi lídrami nielen v oblasti ochrany ľudských práv, ale aj vo sfére ochrany životného prostredia, zmierňovania príčin a následkov klimatickej zmeny, ochrany biodiverzity či prechodu na udržateľnejšie formy výroby, spotreby i celkovo ľudskej existencie.

Pocítili sme to neraz aj tu, na Slovensku, keď európske inštitúcie pripomenuli mocným v tomto štáte ich prešľapy a deficity (aj) v environmentálnej oblasti.

Je pravda – a tvrdíme to už dlho –, že Európska komisia by v tomto smere mohla i mala byť dôraznejšia a dôslednejšie požadovať ochranu európskych hodnôt na našom území. Aj tomu však môže pomôcť tlak Európskeho parlamentu, ak v ňom zasadnú environmentálne gramotní, uvedomelí a empatickí poslanci a poslankyne.

A to je ďalší dôvod, prečo by sme ich mali v druhú júnovú sobotu voliť. Tí, ktorí a ktoré tak urobili už v predchádzajúcich voľbách, určite nemusia ľutovať, lebo obaja europoslanci z radov Slovenského ochranárskeho snemu nás v Európskom parlamente zastupovali viac ako úspešne a patrili k najaktívnejším nielen vo svojej frakcii či v „zelenej“ agende, ale v celom parlamente. Skutočnosť, že jeden z nich bol dokonca zvolený aj za podpredsedu Európskeho parlamentu, je čosi ako extra bonus.

Stav životného prostredia je horší ako pred piatimi rokmi

V roku 2019 sa stalo po prvý raz, že medzi zvolenými europoslancami zo Slovenska boli hneď dvaja ochranári – environmentalisti. Dnes nielen na Slovensku, ale v celej Európe sú takto zameraní ľudia a ich agenda v akomsi tieni iných akútnych problémov a kríz: od pandémie cez vojnu na Ukrajine a nárast extrémizmu až po nekompetentných, zlomyseľných a arogantných ľudí na dôležitých riadiacich postoch.

Nedajme sa však pomýliť: nič to nemení na skutočnosti, že stav klímy, biodiverzity, charakteristického vzhľadu krajiny a ohrozenia ďalších prírodných a kultúrnych hodnôt je ešte horší, ako bol pred piatimi rokmi! A teda, že nikdy doteraz nebola potreba to zmeniť taká naliehavá, ako práve v týchto voľbách.

Našťastie máme koho voliť.

Brať na vedomie dôležitosť prírody, životného prostredia či klímy je výzva nielen pre ochranárov a ochranárky, ale aj pre všetkých, ktorým záleží na tom, v akom prostredí budeme žiť my Európania, naše deti a vnúčatá. Je len na nás, aby sme túto príležitosť nepremárnili.

K tejto vyzve sa pripojila aj veľká časť členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu.