Absurdnosť týždňa podľa Jakuba Fila
Absurdnosť moratória na akékoľvek informácie o kandidujúcich subjektoch v sobotňajších eurovoľbách zvýraznilo prvé vystúpenie premiéra po atentáte.
Zverejnil ho ako inak na sociálnych sieťach len niekoľko hodín pred začiatkom moratória a nešetril najmä opozíciu a médiá. Aj by si človek povedal, že načasovanie bol úmysel, aby pod hrozbou pokút za porušenie moratória zúžil ochotu a možnosti reagovať. Tak teda teraz radšej o tom pomlčme, aj tak sa obsah príhovoru bude intenzívne opakovať aj po voľbách. O tom už niet pochýb.
Šašo týždňa podľa Petra Tkačenka
Ambasádor.
Celá kampaň o rešpekte k názoru a slobode slova v podaní Smeru je fantastická pologramotná drzosť. Aj autor týchto riadkov bol pre vyslovenie svojho názoru predmetom všelijakých šikanóznych snáh smerákov, o podávaní žalôb na iných novinárov nehovoriac, ale nechajme si to na inokedy.
Zvažuje sa utvorenie funkcie „ambasádora slobody slova“, ktorý, kto stojíte, držte sa, „bude môcť kritizovať aj vládu“. To je výborné, že nájdu presne jedného človeka, ktorý bude môcť kritizovať „aj“ vládu.
Podľa legiend taká funkcia existovala už na kráľovských dvoroch. Rovnošatou jej nositeľa bol pestrofarebný odev, vkusné rolničky a v ruke lutna. No schválne, komu funkciu šaša ponúknu a či bude musieť kritiku prednášať v rýmoch.
Udalosť týždňa podľa Petra Tkačenka
Cui bono?
Udalosť týždňa ešte príde a budú to sobotné eurovoľby, v ktorých sa Smer môže vrátiť k postaveniu hegemóna. Všetko má rozdané dobre, už-už sa s odkazom na atentát budeme môcť tajuplne pýtať „Cui bono?!“.
Slovníček Nataše Holinovej
Je to zároveň aj udalosť štvorročnice: rieka sa nám vybrežila, ktože nám ju opraví?
Opusťme na chvíľu slovenskú politiku a pozrime sa na oveľa pokojnejšie vody tohtoročných povodní.
