Autor je teológ, probačný úradník a komentátor
Vláda kampaňou Rešpektujem iný názor sprznila hodnotu slobody slova. Vyhlásila toleranciu výkrikom, nie názorom. Nehovoriac o tom, že práve tejto vládnej koalícii sa iný názor rešpektovať nechce.
Jedinou slabinou uvažovania o slobode slova je do očí bijúca jednoduchosť. Priatelia zložitejších myšlienkových konštrukcií sú hádam až urazení.
Je to také prosté – klamstvá a nenávistné emócie nie sú názormi. A strážiť slobodu slova je naozaj čosi iné ako prostoducho tolerovať šialencov a nepriateľov elementárnej logiky. Sloboda slova nie je alibi pre pohodlie ani dogmatický princíp bez rozlišovania.
Ak pri prechádzke mestským parkom na vás niekto z terasy najbližšej krčmy zakričí: „No, čo ty k..., chceš na držku?!“, sloboda slova s tým nemá nič spoločné. Ide o obyčajný akt verbálneho násilia a reč niekoľkých poldecákov. Voltaire a jeho ideoví bratia v takej chvíli vôbec nemusia stáť v pozore a strážiť vzácny výdobytok moderných čias.
Vládni politici začali na bilbordoch a pri následných debatách obhajovať práve takúto falošnú slobodu slova – slobodu násilníkov, klamárov a fantastov.
Ľuboš Blaha má vraj právo špekulovať o neznámych dôvodoch atentátu na premiéra. Aj alternatívci v Infovojne a iných pseudomédiách môžu obsadiť éter a potom hlavy poslucháčov, lebo „sloboda slova“. Čo na tom, že pohŕdajú princípmi získavania informácií a ich následného spracovania?
Jednu z mála istôt pri hádkach o tom, čo je názor, poskytuje etymológia. Názor je výsledok nazerania, náhľadu na vec.
Začína myšlienkami, ich vzájomným spájaním a vyhodnocovaním. Ku kúzlu či zložitosti ľudského sveta patrí, že záverečné produkty tohto procesu sú rozmanité a navzájom si protirečia. To však nie je nič tragické. Na vyčistenie terénu slúži súboj logiky a argumentov. K nim sa pridajú okolnosti a záujmy autorov názorov, lebo tie sú tiež rozmanité a chvíľami idú proti sebe.
Kto sám vybehne z tohto „ihriska polemík“, má smolu. Pripraví sa o výhody argumentácie a ochranu slobody názorov. Jeho výkrik je iba výkrikom a výmysel výmyslom. Existuje predsa aj sloboda vyznania, ale sektári manipulujúci ľudí do hromadnej samovraždy nemajú na jej využívanie právo.
Slobodu slova žiadny bilbord – ani za peniaze vlády – nezachráni. Hádam len jednu vec si treba z tohto marketingového nepodarku vziať. Naozaj je dôležité sledovať, či si vlastníci moci nechcú uzurpovať aj vlastníctvo jedinej pravdy.
Z tohto pohľadu stačí bilbordy zmenšiť na plagáty a následne nimi polepiť kancelárie Úradu vlády a ministerstiev.
