Autorka je spisovateľka
Preboha, rob len to, čo ťa robí šťastným. Dlho spi, čítaj, venuj sa psíkovi a jedz, čo ti chutí. Prečo by sme mali byť stále šťastní a prečo nás k tomu svet núti? Všetko smeruje k tomu, aby sme hľadali kľúč k osobnej prosperite a pokúšali sa byť šťastní alebo aspoň spokojní. No prečo?
Skôr než prišla Hra o tróny, v našom dome kraľovali Band of brothers – Bratstvo neohrozených. Seriál podľa knihy historika Stevena Ambrosa sleduje výcvik a nasadenie roty výsadkárov, vojakov americkej armády. Keď sme kúpili celú sériu na dvd, moji synovia neboli dospelí, boli deti. Pozerali sme.
Aristoteles identifikoval tri hlavné spôsoby presviedčania: étos, pátos a logos. Nejde len o zdieľanie faktov, ale aj o to, ako ich ponúkame.
Niekedy mi pátos neprekáža, naopak. Pomáha mi uvedomiť si svoju emocionalitu a často ho nechám, nech ma prevŕta skrz-naskrz. Majestátnosť a patetickosť deja ma dosiaľ totiž vždy prinútili chcieť poznať fakty a pochopiť motivácie.
Platón považoval rétoriku len za nástroj na sprostredkovanie pravdy, Aristoteles sa o samotnú pravdu zaujímal menej a viac sa sústredil na formy presviedčania.
Snímky, akou je aj Band of brothers, boli jednou z najúžasnejších ciest k formovaniu rozhodnutí a názorov mojich detí. To, čo sme cítili – bol to pátos?
Chlapci a ja sme sa opakovane dívali na desiatky padákov, vznášajúcich sa nad nočnou krajinou, nad Normandiou. Dopadali sme na zem, netušiac kde sme. Cítili sme vôňu pušného prachu, kožených popruhov, možno sme mali zápal močových ciest, lepili sa na nás pachy, blato, chýbali nám zápalky, ohrievali sme si spoločnú konzervu, prestrelili nám zadok. V našej malej izbe sme boli súčasťou celku, smerom do minulosti, ale boli.
Tak ako vždy, keď sme sa nadchli pre človeka, obdobie či ideu, aj vtedy sme vášnivo zhromažďovali informácie o Richardovi Wintersovi, Lewisovi Nixonovi, o stoprvej výsadkovej podrobnosti o čiastkových operáciách, dohadovali sme sa nad mapou. A minulý týždeň sa mi to všetko vrátilo, spomienky na mužnosť.
Vôbec som nemyslela na všetky patriarchálne stereotypy, ktoré v spoločnosti pomaly vyklíčili, že muži sú mocichtiví, dominantní, so sklonmi k násiliu a tak ďalej. To je na iný článok. Nemienim súťažiť o najetickejšie a najvyváženejšie pomenovanie vecí, pri Dni D zostanem bez sociálnych zaradení a neriešim ani, že perspektíva seriálu je americká.
Pociťujem nekonečnú úctu. Desiatky a stovky padákov sa rútia na zem do krajiny, kde nikdy neboli, a kvôli protilietadlovej paľbe sa ocitajú inde, než mali byť. V noci. V tme. Každý muž je sám.
Príšernosť vojny je v detailoch, v tabletkách proti nevoľnosti pred nástupom do lietadla, v rozviazanej šnúrke, v mlčaní a v hluku, čo trhá ušné bubienky. Jedni vyšli z člnov a ďalší zoskočili padákmi.
Poznáme desiatky fotografií, ako sa chlapci valia z lodí pod paľbou, a môžeme si len predstavovať, že pred vystúpením jeden druhého potľapkali po chrbte a pozreli si do očí. To isté pred zoskokom. Nie možno, ale určite.
Osemdesiate výročie začiatku oslobodzovania sa odohráva uprostred čoraz napätejšej medzinárodnej politickej scény. A my sa popri víchrici, čo sa nám preháňa za chrbtom, predsa len usilujeme byť šťastní, veď čo bolo bolo a život je o šťastí.
Dávno je dokázané, že šťastnejší ľudia majú lepšie zdravie, väčšiu produktivitu, na šťastí záleží a nemám na mysli hedonickú zábavu od rána do rána. Pocity, o ktorých sa bavíme, sa týkajú obyčajností. Prechádzka so psom, hojdačka, rieka, kniha, káva, práca, láska. Alebo záhrada plná letničiek, veď je jún.
Deň všetkých dní sa uskutočnil v období, ktoré je pre mňa najkrajším v roku. Dni nemajú koniec a slnko nezapadá. Kvitne všetko, čo nezlomili mrazy: krasuľky, cínie, papuľky, nechtík, petúnie, fialky, netýkavky a maky.
Plávajú vo farbách, opojne sa prelínajú, vzbudzujú nežnosť, a najmä podvečer, v atmosfére dlho dlho zapadajúceho slnka, dávajú klíčiť dojatiu.
Je jún, obdobie pomyselnej mladosti a šťastia. A keď medzi nimi stojím, napadne mi, aké to je: mať dvadsať a dopadnúť padákom medzi zvončeky a margaréty, medzi letničky, ktoré nemajú čas zostarnúť.
Tak to je ten pátos.
