Autor je poslanec NR SR za Progresívne Slovensko
Európska smernica hovorí, že od januára musíme osobitne triediť textilný odpad. Koľko času by ste si vyhradili, keby ste mali o necelých sedem mesiacov rozbehnúť nové celoštátne triedenie? A koľko času si na to vyhradilo ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu?
Treba schváliť legislatívu, podľa ktorej budú postupovať samosprávy. Tie musia obstarať služby zberu aj prispôsobiť infraštruktúru.
Zabudnúť nemôžete ani na zdanlivú banalitu, ktorá zásadne ovplyvní podobu našich obcí a miest: akú farbu budú mať špeciálne kontajnery? Počíta sa s nimi vôbec? Netušíme. Envirorezort totiž všetko tají.
„Ministerstvo v súčasnosti nastavuje rámce, od ktorých sa bude celý systém pre textil odvíjať,“ odpovedal rezort, keď som sa pýtal, v akom stave sú prípravy. To zrejme v ľudskom jazyku znamená: nevieme nič konkrétne, len s veľkou dávkou istoty môžeme hovoriť, že budeme meškať.
O neskorých prípravách by sa dalo hovoriť aj v prípade, že by sa konkrétne zákony dostali na rokovanie začínajúcej sa júnovej parlamentnej schôdze. No pre vládu toto zjavne prioritou nie je, a keďže v lete parlament väčšinou nezasadá, tak skoro sa to do programu ani nedostane.
Iba triediť nestačí
Legislatíva do parlamentu príde najskôr v septembri a bude to, podľa všetkého a ako inak, v skrátenom procese. Čím viac sa toto všetko bude naťahovať, tým menej času samosprávam ostane na to, aby zapracovali čerstvú povinnosť do svojich stratégií.
Ministerstvo si v reakcii na moju interpeláciu rovno vytvára priestor na výhovorky, prečo sa termín 1. január 2025 nestíha. „Do tohto termínu majú členské štáty EÚ zabezpečiť, aby sa v nejakej podobe vykonával zber textilu na ich území. Nie sú nijako bližšie špecifikované podmienky a požiadavky na zabezpečenie tejto povinnosti,“ znie v reakcii.
To sa dá opäť čítať veľmi pesimisticky – načo by sme sa chystali, keď to „nejakým spôsobom“ určite zvládneme.
Tvárime sa, že ideme transponovať európske smernice, plniť si záväzky. Čo na tom záleží, že smernica má nejaký cieľ?! Nešpecifikuje bližšie, ako konkrétne to urobiť, tak si to urobíme po svojom, formálne, bez zohľadnenia pôvodného cieľa. Len aby to bolo.
„Cieľom navrhovaných pravidiel nakladania s odpadom je zabezpečiť, aby sa použité textílie triedili na opätovné použitie a aby to, čo nemožno opätovne použiť, bolo prednostne určené na recykláciu,“ píše Európska komisia.
Iba v Únii sa ročne vyprodukuje 12,6 milióna ton textilného odpadu vrátane 5,2 milióna ton odevov a obuvi. Žalostných 22 percent textilného odpadu od spotrebiteľov a spotrebiteliek sa zbiera oddelene na opätovné použitie alebo recykláciu. Ostatné je skládkované alebo spálené.
Preto „iba“ triediť nestačí. Problematika je oveľa komplexnejšia. Cieľom zavedenia zberu textilu totiž je zníženie skládkovaného a spaľovaného textilu a obuvi, zvýšenie opätovne používaného textilu a opráv, recyklácie aj povedomia populácie o problematike vrátane predchádzania vzniku textilného odpadu.
Kedy sa dozvieme, čo z toho bude?
Na to, aby sme mohli predchádzať vzniku odpadu, musíme mať v zákonoch zreteľne ukotvené a opísané formy ako príprava na opätovné použitie, čo nám na Slovensku úplne chýba. Rovnako je namieste prehodnotiť a redefinovať stav konca odpadu. Pri tom všetkom musíme vychádzať z presných dát, čo pri stave informačného systému odpadového hospodárstva znie ako sci-fi.
Správne zavedený zber textilu dokáže odľahčiť množstvo vytvoreného zmesového odpadu, priniesť šetrenie financií, vzácnych prírodných zdrojov aj energie. Špeciálne textil z rýchloobrátkového predaja nemusí končiť po pár noseniach v koši, je možné ho recykláciou využiť napríklad na výrobu zvukových či tepelných izolácií.
Prízvukujem, že na Slovensku máme v tomto odvetví aj príklady dobrej praxe. Využime to, zveľaďujme to.
Potrebujeme, aby štát podporil vybudovanie nielen triediacich liniek, ale aj ďalších recyklačných kapacít. Ideálne by mali byť efektívne rozložené po celej krajine v súlade s potrebami trhu a potenciálom vzniku textilného odpadu.
Je tu mimoriadny priestor na vznik sociálnych podnikov. Ako je na tom envirorezort? Komunikuje s kolegami z ministerstva práce a sociálnych vecí? Komunikuje s priemyslom? Pripravuje dotačné schémy, ktoré vedia zvýšiť mieru recyklácie?
Nevieme. Čo bude s triedeným textilom, je jednou veľkou záhadou.
Pevne verím, že jej rozuzlenie sa dozvieme skôr, ako sa pustíme do prípravy tretej várky zemiakového šalátu na silvestrovskú párty.
