Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Revolúcia v roku 1989 v Československu sa označuje ako Nežná, hoci v skutočnosti bol zásah proti študentom v Prahe brutálnou bitkou, po ktorej skončili desiatky ľudí s ťažkými zraneniami, z nich dvadsať s trvalými následkami.
Predstavu ozbrojeného zásahu proti demonštrantom živili komunistickí predstavitelia ešte v situácii, keď proti násiliu protestovali v Prahe a Bratislave desaťtisícové davy. Večer v utorok 21. novembra 1989 rozhodlo predsedníctvo ÚV KSČ o povolaní vlastnej ozbrojenej „ochranky“ a nadránom druhého dňa do Prahy naozaj dorazilo štyritisíc ľudových milicionárov.
Ďalšie rozkazy pre nich však nikto nevydal, a tak sa v tichosti rozišli. Ide o jeden zo zlomových momentov revolúcie, na ktoré sa zabudlo, lebo to bola „neudalosť“, ktorú pamätníci oživujú spomienkami na to, ako tam nebol bufet a nechali ich čakať hladných.
V ústnom podaní sa dochovali správy o návrhoch rozmiestniť ostreľovačov v okolí demonštrácií či zorganizovať prelet stíhačiek ponad davy na Letnej. Našťastie, nestalo sa.
Paradoxne, aj vďaka tomu, že predstavitelia tvrdého jadra nemohli čerpať inšpiráciu a politickú odvahu na násilné potlačenie protestov z Moskvy. Gorbačov odmietol dovtedajšiu prax represií a štátneho násilia, ktoré malo po novom ustúpiť hľadaniu riešení výlučne „politickými prostriedkami“.
Svoju predstavivosť tak československí komunisti opierali o udalosti v ďalekej Číne, kde sa na jar 1989 odohrali podobné masové študentské protesty. Pred tridsiatimi piatimi rokmi, 4. júna 1989, sa však skončili masakrom, pri ktorom bolo podľa dôveryhodných odhadov zabitých niekoľko sto ľudí.
Je šokujúce, ako sa táto reálna udalosť s množstvom obetí v historickom vedomí pomaly premieňa na „neudalosť“ podobnú absurdite s československými milicionármi. Ako keby sa masaker na Námestí nebeského pokoja nikdy nestal.
Uprostred protestov, v máji 1989, prišiel na historickú návštevu Pekingu Gorbačov a čínsky režim v rámci vyjednávania umožnil na pár týždňov otvorene informovať o udalostiach. Vďaka tomu Čína nedokázala zabrániť šíreniu príbehu o študentskej revolúcii. No zo samotného zásahu neexistujú priame záznamy. Aj ikonická fotografia muža s aktovkou stojaceho pred kolónou tankov vznikla až o deň neskôr. Zobrazuje iba spomienku na to, čo v skutočnosti nevidíme.
Česká spisovateľka Alena Mornštajnová vytvorila v románe Listopád fiktívny príbeh Československa po roku 1989, po násilnom potlačení demonštrácií. Hlavnú hrdinku za účasť na nich odsúdili na dvadsať rokov. Atmosférou kniha pripomína život v Severnej Kórei.
Čínska propaganda podobne vyrobila z reality fikciu a tvári sa, ako keby sa v roku 1989 nič nestalo. Pripomínať si obete masakru je možné len v zahraničí. Tento komentár im venujem s rešpektom k ich boju za slobodu.
