Odmyslime si na chvíľu, že ustanovenia o doživotnej rente pre premiéra a predsedu parlamentu sú napísané presne tak, aby sedeli výlučne na Roberta Fica, a teda je to exemplárny príklad priznávania výhradných výhod jednej osobe, ergo papalášizmu.
Asi by sme s prižmúrením jedného oka Robertovi Ficovi takúto rentu aj dopriali, keby sa po traumatických udalostiach spojených so zdravotnými komplikáciami rozhodol naplniť to, čo sám sľuboval už na rok 2014: že v politike nebude.
Fico bude mať doživotnú rentu, protesty aj pred jeho domom budú zakázané. Lex atentát je na svete Čítajte Pri obyčajných občanoch sa síce takáto renta nazýva dôchodok, ale pripusťme, že táto osoba naozaj spravovala štát.
Predkladateľ, rozumej Robert Kaliňák, však dôvodí, že renta má práve zabezpečiť, aby jej nositeľ zužitkoval „úroveň skúseností a poznania verejného priestoru“ a umožnil „jeho pôsobenie v tomto priestore“ na to, aby využíval „získané skúsenosti v prospech budúcich generácií“ aj po skončení výkonu funkcie.
Čo to má byť? Príprava na titul čestného doživotného predsedu vlády?
Ak raz premiér prehrá voľby a verejnosť sa rozhodne znova ho do tejto pozície neposlať, znamená to, že jeho získané skúsenosti využívať v prospech budúcich generácií nechce. Ešte stále sme demokraciou.
