Autor je teológ a pedagóg, expert Progresívneho Slovenska na vzdelávanie
Nebudem robiť reklamu pseudokonzervatívnym médiám, ale moralizujúci cirkevní aktivisti, aj keď sa cítia ako komentátori či analytici, by nemali hovoriť v mene slovenských občanov, ktorým je ich viera vzácnejšia ako ich cirkevná lojalita a príslušnosť.
Vraj sa Tomáš Halík mýli, keď hovorí o slovenskom katolicizme ako o nositeľovi odtieňa „hnedej“. Nuž, ako kresťan a katolík, ktorý žije so svojou vierou v nemilosti neokonzervatívneho mainstreamu, mám iný názor. A myslím si, že je podložený faktmi aj osobnou skúsenosťou päťdesiatpäťročného bieleho muža. Veriaceho a teologicky vzdelaného, dvadsaťjeden rokov verného manžela jednej ženy a otca dvoch dcér.
Slovenská rímskokatolícka cirkevná hierarchia sa nikdy nedištancovala a neodsúdila Jozefa Tisa a jeho autoritatívny režim. A neponúkla žiadnu dôstojnú únikovú stratégiu všetkým, ktorí by chceli mať na Slovensku kresťanskú demokraciu bez odtieňov hnedej.
Naopak, arcibiskup hovoril (a nikdy to neodvolal) o blahobyte za slovenského štátu a kardinál odhalil (a nikdy nezahalil) Tisovi pamätnú tabuľu. Neoľudácki historici organizujú oslavné sympóziá za účasti (ĽSNS a exĽSNS) fašistov v priestoroch biskupských úradov so snahou rehabilitovať Tisa a Korcova storočnica v januári 2024 s radikalizujúcim sa premiérom Ficom ako keynote speakerom v Nitre na biskupskom úrade pod taktovkou profesora cirkevných dejín a biskupa J. E. Viliama Judáka sú viac ako čriepky z hnedej mozaiky slovenskej úradnej cirkvi.
O Valdajskom klube a bývalom predsedovi KDH ako o jeho aktívnom členovi niekedy inokedy.
O úletoch kňazských antiosobností ako Marian Kuffa, Ján Košiar, Ignác Juruš či Štefan Mordel a o tom, že sú stále pastoračne aktívni a tešia sa širokému priestoru na stránkach otvorene aj skryto konšpiračných pseudokonzervatívnych médií, určite tiež teraz nemusíme diskutovať.
Na nejednej katolíckej fare (videl som osobne) majú na stene portréty „pána prezidenta“ (takto ho oslovujú) Tisa a farnosti Spišskej diecézy sa s úctou v kostoloch modlia (počul som osobne) za svätorečenie biskupa Jána Vojtaššáka.
Takže nebuďme útlocitní. Je to pomerne zrejmý a kontinuálny odtieň hnedej a profesor Halík sa ani trochu nemýli.
A predposledná publikácia Odpoledne křesťanství aj zatiaľ posledná Dopisy papeži profesora Tomáša Halíka sú skvelý knižný tip pre moderného a otvoreného slovenského kresťana a kresťanku, ktorí ešte aj dnes na Slovensku chcú veriť a vyrástli z cirkevnej rovnošaty.
