Laudatio týždňa podľa Petra Tkačenka
Rozlúčka s prezidentkou (a privítanie nového prezidenta) je slávnostná chvíľa, ktorú nie je pekné zaťažovať vyťahovaním výčitiek, zlyhaní a nedostatkov, už beztak sme sa previnili tým, že sme Zuzane Čaputovej málo tlieskali.
Preto táto poznámka nepôjde na jej adresu, ale na adresu rozlúčkových a bilančných textov. Vyzdvihli nespochybniteľnú úroveň, gráciu, charizmu, šarm, štýl a vznešené hodnoty pani prezidentky.
Chýbalo len zhodnotenie jej politických schopností a výsledkov. Rozumieme, nebude si kaziť chvíľu.
Blahoslavení chudobní duchom aj výchovou podľa Nataše Holinovej
Neúspešní kandidáti po eurovoľbách oznamovali svoje predstavy o dôvodoch, ktoré za to mohli. Takmer všetci sa tým zaradili do hitparády Mlčať zlato, ktorú si môžeme pre lepšiu prehľadnosť rozdeliť do troch kategórií: 1. Dalo sa to čakať, 2. Komik a jeho svet a 3. Poistky rozmetané po širokom okolí.
Prvá kategória zahŕňa Demokratov, ktorí viedli zaujímavé dumky ešte pred voľbami. Za ich neúspech zodpovedá Progresívne Slovensko, ktoré im (nevedno akou metódou) malo prepustiť dve percentá, čo by progresívcom nechýbalo a naďovcom pomohlo.
Im aj Saske vraj ublížila vysoká účasť, čo už je trochu aj presah do druhej kategórie a najmä perla ducha skutočného demokrata. Veď čím menej ľudí hlasuje vo voľbách, tým lepšie! Sila mandátu rastie do výšin.
Po voľbách sa pridal Igor Matovič a svorne opakovali múdrosť o Pyrrhovom víťazstve PS. Prečo je to hlúposť, je jasné, ale neskrýva sa pointa v neznalosti skutočného významu slovného spojenia? Pyrrhovo víťazstvo rovná sa bezcenné až víťazovi škodlivé. No iste každý môže po prehratom pexese alebo človečku kyslo oznámiť súperovi, že dosiahol Pyrrhovo víťazstvo.
Čo konkrétne však od volieb čakal Igor Matovič, ktorý sa do Bruselu nechystal ani v prípade dobrého výsledku, sa nevie.
Pozrime sa na druhú kategóriu: Andrej Danko a jeho komici. Danko pravidelne vynecháva tú fázu, keď sa treba na niečom dohodnúť najprv sám so sebou a potom trebárs oznamovať výsledok verejne. Potom to vyzerá ako po zrážke so semaforom: voliči nepochopili, Danko pochopil, čo má do budúcnosti robiť s kandidátkou, voliči ich vlastne chcú doma (tak to nahádzali konkurencii, logické).
Rudolfovi Huliakovi dokonca klopali na plece medvede, že chcú, aby im ďalej starostoval. (To je fikcia, medvede by nikdy takú hlúposť neurobili. Mnoho ľudí tiež nie.)
A o vyrazené poistky sa napokon postarala Romana Tabák v takom veľkom štýle ako už dávno nie. Samozrejme, kto sme my, čo sme nehrali vo Wimbledone, aby sme kritizovali Romanu Tabák? No radšej nech sa váľa v desiatich tatranských potokoch, ako by mala vypúšťať také perly ducha, aké sa jej podarili po voľbách: „Manžela europoslankyne zrazilo v Bruseli na priechode pre chodcov auto a zomrel. Dostať sa do europarlamentu nie je len výhra. Všetko má svoje plusy aj mínusy.“
Odporúča sa nechodiť ani na Schwechat, tam sa zas dá pristáť s nosom rozbitým od krupobitia. Jeden Airbus A320 by mohol rozprávať.
Nárek & negramotnosť týždňa podľa Petra Tkačenka
„Pyrrhovo víťazstvo PS.“
