Keď Robert Kaliňák pred niekoľkými týždňami v kontexte atentátu na Roberta Fica oznámil prípravu „bezpečnostného“ balíčka zákonov, dušoval sa, že nebude v ničom kontroverzný a neposkytne priestor na koalično-opozičné kontroverzie.
Keďže pri tom pohyboval ústami, tušili sme, že ako obyčajne klame, ale teraz už to vieme. Takzvaný lex atentát má toľko slabých, problematických, až vyložene nehoráznych miest, že Kaliňák nemohol slová o jeho bezproblémovom obsahu myslieť vážne.
Skutočnosť, že zákon predkladá minister obrany, je iste nuansa, ale symbolicky veľavravná. Rezort obrany má štát chrániť pred vonkajším ozbrojeným nepriateľom, siahať na práva vlastných občanov môže iba ak v stave vojny. A tam napriek snahe Matúša Šutaja Eštoka ešte nie sme.
