Autor je šéfredaktorom českého denníka Právo
Začnem, s dovolením, osobne. Môj otec sa narodil v roku 1929, ako chlapec zažil vojnu, po nej študoval v Prahe na vysokej škole, ale tesne pred jej dokončením mu komunisti nepredĺžili odklad vojny a poslali ho do ostravských baní. Zomrel v októbri 1989, pár týždňov pred nežnou revolúciou.
„Pravdepodobne sa musíme pripraviť na obdobie niekoľkých desaťročí, keď bude svet veľmi komplikovaný a šialený. Rovnako ako naši predkovia od štyridsiatych do deväťdesiatych rokov 20. storočia,“ povedal nedávno v rozhovore pre týždenník Respekt lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs.
Omyl Západu
Slovensko má za sebou pár rokov, ktoré boli „komplikované a šialené“. Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, covid, Matovič, vražda Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča, vojna na Ukrajine, energetická kríza, inflácia, návrat Roberta Fica do vlády, útok na podstatu demokracie, atentát na premiéra, voľba prezidenta, prvé Ficove verejné vystúpenie... Aby sme spomenuli len niekoľko udalostí, ktoré určovali charakter poslednej doby. Treba pripomenúť, čo jej predchádzalo – k vražde Jána a Martiny prispel roky budovaný „mafiánsky štát“.
Je v tomto marazme Slovensko samo? Letmé ohliadnutie do histórie 20. storočia napovedá druhú otázku: Nie sú šialené roky normálne a nedávne roky pokojného, mierového a celkom blahobytného života výnimkou?
