Autor je umelec a publicista
O motívoch atentátu na Roberta Fica nevieme dodnes takmer nič. Nevideli sme vyjadrenia relevantných odborníkov, výsledky vyšetrovania, nevieme, aký je duševný stav páchateľa, nemôžeme sa oprieť o autoritu nezávislej inštitúcie. Všetky predpoklady a dohady, ktoré už niekoľko týždňov rámcujú verejnú diskusiu, nám podávajú predstavitelia vládnej koalície.
A tak sa rozprávame o polarizácii, nenávistnom slovníku a o tom, že dôsledkom pokojných opozičných protestov má byť násilný čin jednotlivca. Vládni politici číhajú na každé hrubšie vyjadrenie, ktoré zaznie v kritických médiách, aby ho mohli slávnostne vytiahnuť na tlačovke a vyhlásiť – hľa, takto sa naša spoločnosť prepadá do násilia.
Nastavené rámce diskusie, ktoré akceptovala veľká časť slovenskej spoločnosti, problematizuje česká filozofka Tereza Matejíčková v texte s názvom Keď slová nezabíjajú.
Tézu, že slová spôsobujú polarizáciu a polarizácia spôsobuje atentát, považuje autorka za nepresvedčivú a nepodloženú, pričom sa opiera aj o skúmanie fenoménu polarizácie v zahraničí.
Samozrejme, nájdu sa odborníci, ktorí nebudú súhlasiť, ale už samotné vedomie, akej zložitej otázke čelíme, odhaľuje, že interpretácie zaznievajúce z Úradu vlády sú povrchné a účelové.
„Vo svojej zahľadenosti do slov už nevidíme skutočný problém. Politika by mala opustiť predstavu, že jej hlavným priestorom je jazyk. Jej úlohou je starať sa o reálne, často veľmi fyzické problémy,“ píše Matejíčková.
Je príznačné, že prakticky celá diskusia o atentáte sa na Slovensku zredukovala na slovník, aký používame. Frustrácia a beznádej časti obyvateľov (ktorá môže niekoho priviesť až k násiliu) však nie sú výlučne dôsledkom diskusií na internete či jazyka, ktorý používame v médiách.
Nespravodlivosť je hmatateľný problém, ktorý na vlastnej koži zažívajú občania, keď sa nedokážu domôcť svojich práv. Korupcia je hmatateľný problém, ktorý odčerpáva zdroje na rozvoj spoločnosti. Stav zdravotníctva je problém taký fyzický, že rozhoduje o živote a smrti. Stav školstva je problém taký existenčný, že vyháňa mladých ľudí z krajiny.
Tieto problémy sa nestratia, ak sa začneme vyjadrovať slušnejšie a pokojnejšie.
Vláda celkový stav krajiny tematizovať nechce, pretože hľadanie príčin všetkých problémov v období vlády Igora Matoviča (a aby sme nezabudli, Ivety Radičovej) má svoje limity. Nikto v tomto štáte totiž nevládol tak dlho ako Robert Fico a jeho ľudia. A nikto iný dnes nemá vo svojich rukách takú moc, aby mohol okrem jazyka riešiť aj hmatateľné problémy, ktorým každodenne čelíme.
A hoci predstaviteľov vlády dnes baví rozoberať slová, nič to nemení na tom, že za fyzický stav krajiny nesú nepomerne väčšiu zodpovednosť ako diskutujúci na internete alebo účastníci satirických podcastov.
