Autor je analytikom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
V pondelok 17. júna sa v Bruseli uskutočnilo neformálne stretnutie premiérov a prezidentov krajín Európskej únie. Rokovalo sa o obsadení troch vysokých funkcií v EÚ.
Právomocou Európskej rady je: zvoliť predsedu Európskej rady, navrhnúť kandidáta na funkciu predsedu Európskej komisie (ktorého následne vo funkcii potvrdí Európsky parlament) a vymenovať vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Rokovania o týchto postoch sú delikátna záležitosť. Do úvahy sa pritom musia brať viaceré faktory.
Takmer dokonalý kompromis
Prvým je rozloženie síl v Európskom parlamente. Kandidát na funkciu predsedu Európskej komisie totiž musí v hlasovaní v EP získať väčšinu. Aj po voľbách ju má koalícia troch skupín – Európska ľudová strana (EPP), Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) a liberálno-progresívna skupina Renew Europe. Je vysoko pravdepodobné, že tento post obsadí kandidát alebo kandidátka najsilnejšej z týchto troch skupín, teda EPP.
Samozrejme, aj ďalšie dve politické skupiny si nárokujú vysoké posty v rámci EÚ, a tak treba dosiahnuť kompromis.
Pri obsadzovaní funkcií v EÚ sa však musí prihliadať aj na ďalšie aspekty. Napríklad, aby tieto posty boli rozdelené tak, aby medzi nominantmi boli zástupcovia starých, ale aj nových členských štátov, aby zástupcu mali aj krajiny „juhu“, aj „severu“ EÚ a aby boli zastúpené nielen veľké, ale aj stredné a malé štáty EÚ. A zastúpené by mali byť obe pohlavia.
Podľa dostupných informácií európski ľudovci podľa očakávaní nominovali na predsedníčku Európskej komisie (EK) jej úradujúcu šéfku Ursulu von der Leyenovú. Európski socialisti na funkciu predsedu Európskej rady navrhli portugalského expremiéra Antónia Costu a liberáli žiadajú post šéfa diplomacie EÚ pre estónsku premiérku Kaju Kallasovú.
Je to takmer dokonalý kompromis. Portugalský expremiér reprezentuje „juh“ a krajinu strednej veľkosti, ktorá síce nie je zakladajúcim, ale ani novým členským štátom. Estónska premiérka reprezentuje „sever“, malé krajiny a nové členské krajiny. Nemecká predsedníčka EK reprezentuje zakladajúcu veľkú členskú krajinu zo stredu Európy. A navyše je tu pomer 2 : 1 pre ženy.
Celé to ešte môžu zamiešať neformálne rozhovory spomínaných troch politických skupín o obsadení funkcie predsedu Európskeho parlamentu. Definitívne rozhodnutie by malo padnúť na zasadnutí Európskej rady 27. a 28. júna.
Takto sa to nerobí!
Nuž a do týchto delikátnych rokovaní vstúpil novozvolený prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini, ktorý na summite zastupoval ešte stále práceneschopného premiéra Roberta Fica, ako slovenský slon do európskeho porcelánu. Teda, aspoň podľa toho, čo po rokovaniach sám povedal slovenským novinárom.
