Obhajoba výletu vládnych politikov na futbal do Frankfurtu vládnym špeciálom dodáva už beztak pomerne okatému papalášizmu ešte aj ďalšiu dávku trápnosti.
Hovorca Slovenského futbalového zväzu Juraj Čurný napísal na sociálnych sieťach osobný názor, že „politické reprezentovanie Slovenska na vrcholnom športovom podujatí typu EURO nie je súkromná zábava politikov“.
Erik Tomáš vo svojom statuse účasť štyroch ministrov, dvoch podpredsedov parlamentu, dvoch štátnych tajomníkov a asi 20 zástupcov z viacerých ministerstiev prirovnal k účasti Roberta Fica na majstrovstvách sveta v hokeji vo Fínsku v roku 2012 alebo Andreja Kisku na EURO 2016 vo Francúzsku.
V čom tkvie problém? V prvom rade v miere a trochu aj vo falši.
Keď sa v zime opäť riešila debata, či športovci z ruskej KHL, ktorá je pravidelne zneužívaná ako propagandistický nástroj agresorského režimu, patria do národnej reprezentácie, snažili sa dnes zvolený prezident Peter Pellegrini, poslanec Smeru Ján Mažgút či vedúci Úradu vlády Juraj Gerda národu nahovoriť, že „politika do športu nepatrí“.
Dnes sa nám snažia ich stranícki kolegovia nahovoriť, že politika do športu patrí. Dokonca tak veľmi, že máme všetci strpieť, že istí Erik Tomáš, Matúš Šutaj Eštok, Tomáš Drucker, Andrej Danko, Peter Žiga mali česť si za naše spoločné peniaze spraviť výlet na futbal. Tomáš nás dokonca emocionálne vydiera, že ak sa nám to nezdá v poriadku, tak nebude môcť ísť ani na paralympiádu.
Fico v roku 2012 aj Kiska v roku 2016 ako najvyšší (!) ústavní činitelia „politické reprezentovanie Slovenska“ oficiálne oznámili vo svojich pracovných programoch. Napríklad s Robertom Ficom do Helsínk odcestovali aj mladé hokejové talenty.
Tentoraz sa nič podobné nestalo. Tomáš, Šutaj Eštok, Drucker, Žiga a Danko sa len vyjadrením ministerstva vnútra snažia navodiť dojem, že mali v tom čase na mieste aj oficiálny program.
Problémy to má dva. V prvom rade služobné cesty členov vlády musí schváliť samotná vláda a v tomto prípade sa nič také nestalo. Navyše v oficiálnych programoch žiadneho z dotknutých politikov sa žiadna oficiálna cesta neuvádza.
Keby si všetci spomínaní páni, ktorí zarábajú 10-tisíc eur mesačne, zaplatili lístky, cestu aj ubytovanie sami, vyšlo by to menej, než štát zaplatil za let vládnym špeciálom. Vo VIP sekcii, kde sedeli, stál lístok 1250 eur a lety z Viedne sa dali zohnať približne od 400 eur. Veď už sa im občania skladajú na plat, nemusia sa im skladať ešte aj na futbal.
