Autor je poslancom za Progresívne Slovensko
Ladislav Kamenický označil verejné financie za Titanic. S ministrom financií v tomto súhlasím.
Slovensko naozaj mieri k ničivému nárazu a treba konať, aby sme sa ľadovcu vyhli. To však vláda nerobí. Keby sme ostali pri symbolike luxusnej lode, kroky vlády pripomínajú kapitána, ktorý necháva loď voľne plávať a namiesto záchrannej akcie objednáva nové husle pre kapelu.
Najprv čísla. Tento aj budúci rok máme najhorší deficit v eurozóne a druhý najvyšší v Európskej únii, po Rumunsku. Kamenický sa rád chváli tým, že pod vládou Smeru malo Slovensko len jednopercentný deficit. To je pravda, no zabúda spomenúť, že v Európe vtedy panovala ekonomická prosperita a jeho deficit bol siedmy najhorší v EÚ. Až sedemnásť členov EÚ malo vtedy rozpočtové prebytky.
Pozrime sa do budúcnosti. Vláda sa oháňa konsolidáciou, no verejný dlh by mal do konca volebného obdobia podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť stúpnuť z 56 na 67,1 percenta. Kamenický sa už nemôže vyhovárať, ideme podľa rozpočtu, s ktorým prišiel on.
Do toho Európska komisia vystavila slovenskej vláde tvrdé vysvedčenie a Slovensko zaradila do skupiny krajín s vážnymi finančnými problémami. A to za jej štvorkárske ekonomické výsledky a trápne pokusy opraviť si známky daňou z cigariet a cukru.
Rady do Sniny
Dlh na hlavu stúpne z 12 688 eur na 15 200 eur. Celková hodnota dlhu presiahne 80 miliárd eur. Deficit verejných financií vláda navrhla na šiestich percentách HDP, čo je najhorší výsledok v eurozóne. Po Rumunsku druhý najhorší v celej Únii. V tomto roku dosiahne výšku až 7,4 miliardy eur.
Predstavte si rodinu v Snine s dvoma hypotékami. Aj jej by vláda odporučila kúpiť luxusnú dovolenku na jachte a dva bavoráky na úver namiesto toho, aby splácala súčasné dlhy?
Vláda tvrdí, že zníži deficit na úroveň troch percent HDP do roku 2027, no na budúci rok jej chýbajú opatrenia vo výške 1,2 percenta HDP, na rok 2027 2,6 percenta. Ostaňme v Snine.
Je to, ako keby tamojšia rodina plánovala budúci rodinný rozpočet bez toho, aby vedela, ako zaplatí účty spojené s bývaním.
A aj na úrovni štátu platí, že každý dlh je drahší ako ten predošlý. Na financovanie deficitov platíme čoraz viac, naša riziková prirážka je vyššia ako u ostatných krajín v rovnakej ratingovej kategórii. Odzrkadľuje dôveru trhov vo vládne zámery dostať štátne financie pod kontrolu. V prepočte každý rok platíme na úrokoch o 35 miliónov eur viac, ako by sme platili pri nižšej rizikovej prirážke. Za tieto peniaze by tu mohli stáť nové cesty, školy a škôlky, za štyri roky aj menšia nemocnica.
Vráťme sa zo Sniny do severného Atlantiku. Kamenický možno hovorí o Titaniku, no nerobí nič, aby jeho potopeniu zabránil. Prichádza s neadresnými výdavkami (napríklad na energopomoc), s krokmi, ktoré brzdia ekonomiku (vyššie odvody pre pracujúcich). Berie ľuďom peniaze z druhého piliera, čím si zatvára oči pred budúcnosťou.
Kým krajina má našliapnuté na krach, jej vládcovia si odletia vládnym špeciálom na futbal, zvyšujú si platy, pre svojho šéfa prichystali dokonca doživotnú rentu. Minuli státisíce na prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho, ďalších sto miliónov dostal Andrej Danko na svoju hračku v podobe ministerstva športu. Len tak, lebo môžu.
A ktoré príjmy to majú nahradiť? Daň z elektronických cigariet a sladených nápojov. To je všetko, čo zatiaľ vedeli predstaviť. Dokopy za asi sto miliónov, jednu štrnástinu z 1,4 miliardy eur potrebných na budúci rok.
Nájdite odvahu a zabudnite na husle
Premiér hovorí o škrtaní zamestnancov štátnej správy, šéf SNS o zlučovaní úradov… Čo z toho chcú naozaj presadiť? Ani na toto nepoznáme odpoveď, namiesto toho prichádzajú len popretia predošlých slov. Nepoznáme konkrétne opatrenia, ktorými by chceli znížiť deficit a zlepšiť našu pozíciu na finančných trhoch.
Vláda nemá odvahu prebrať kormidlo pred nárazom a rázne ním zatočiť. Bojí sa, že by sa pasažieri nahnevali, lebo by sa im pri manévri rozliala káva. Preto ich chlácholí, že je všetko v poriadku a aj nové husle pre kapelu čoskoro prídu. Stradivárky, samozrejme, dodáva. Všetko pre ľudí.
Vláda prichádza len s chabými pokusmi o konsolidáciu. Prial by som si, aby minister už konečne našiel odvahu a začal skutočne konať. Aby sme sa už k prirovnaniu k Titanicu v budúcnosti nemuseli vracať.
