Mediálne okienko Beaty Balogovej
„Ministerka Martina Šimkovičová mala predstaviť dôležitý zákon, bola však na jachte v Chorvátsku. Z Únie nám preto hrozia pokuty,“ verejnoprávna televízia priniesla pre svojich divákov správu o Šimkovičovej plavbe.
Bez pochýb si tým plnila svoje poslanie, keďže je vo verejnom záujme, aby voliči vedeli, za čo platia ministerku kultúry.
Šimkovičová, samozrejme, nechce byť verejnosťou kontrolovaná, napríklad cez správy o svojich zlyhaniach. Naopak, ona chce kontrolovať obsah televízie na základe svojich predchádzajúcich skúseností z konšpiračného kanálu.
Najuvedomelejší zamestnanci RTVS sa odfotili s prelepenými ústami, aby týmto gestom prejavili nesúhlas s mocenským ovládnutím televízie.
Aj v minulosti sa snažili vlády preniknúť do RTVS a ovplyvňovať činnosť tejto inštitúcie. Nikdy predtým sa to však neudialo tak otvorene ako súčasť hlavnej agendy ministerky kultúry.
Nikdy predtým to nevyvolávalo taký medzinárodný ohlas spolu s prejavmi solidarity so zamestnancami RTVS. Zároveň nikdy predtým nebol protest zamestnancov RTVS taký viditeľný a neboli takí zomknutí.
Preto sa im Šimkovičová vyhráža. Lebo tak sa to robí vo svete, z ktorého prichádza. Vo svete jácht, riaditeľských stoličiek pre kamošky, stredovekých predstáv o kultúre okorenených praxou normalizátorov zo sedemdesiatych rokov. Vo svete, kde odbornosť má nižšiu cenu než zručnosť vizážistky.
Koľko programov na RTVS sleduje Šimkovičová pravidelne? Na základe čoho ich posudzuje, okrem svojho vlastného vkusu, ktorý by nebol relevantný ani na okresnom kole ochotníckych krúžkov?
Samozrejme, Šimkovičová plní zadanie od vlády. Pre Roberta Fica je pohodlné, že ministerka stelesňuje všetko, s čím prevažná časť kultúrnej obce nesúhlasí. Je to jeho výsmech do tváre všetkých, ktorí nechceli, aby slovo kultúra bolo spájané s dedinskými zábavami, estrádami trápnosti a smeráckymi oslavami MDŽ.
Absencia zdravého rozumu podľa Nataše Holinovej
Doktor Kotlár.
Presne v týždni, keď sme sa dohodli na veľmi úspornom používaní slova debil vo verejnom priestore, príde splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid-19 a povie, že pandémia nebola. Pech!
Nedá sa na tom ani od srdca zasmiať, lebo stupeň hulvátstva k pozostalým po asi dvadsiatich tisícoch mŕtvych prekračuje aj v suteréne uloženú latku vkusu. Sebavedomý úškľabok, ktorý sprevádzal vetu „buďme radšej ticho“, má vynikajúcu výpovednú hodnotu.
Doktor Kotlár je ďalšou z radu obžalôb nášho vysokého školstva, v zásade však nič nezvyčajné. Čo však chcela vláda povedať tým, že prešetrením pandémie poverila ezoterika z obývačkovej televízie?
Obyvateľstvo republiky je im načisto ukradnuté. Je to autentický a hlboký nezáujem o napríklad zlepšovanie postupov v súlade s najnovšími medicínskymi informáciami, čoho sme sa mohli dopustiť v spolupráci s WHO.
Komu hovorí Kotlár, že pandémia nebola? Tým, ktorí nemali kde pochovávať? (komentár šéfredaktorky) Čítajte Lenže trestné konanie súvisiace s manažovaním pandémie stále prebieha, ako denníku SME potvrdila Krajská prokuratúra Bratislava, a je v štádiu prípravného konania. Do úvahy preto prichádzajú viaceré možnosti. Buď sa na Slovensku dohodneme, že pandémia nebola, a tak nemohol byť ani jej nesprávny manažment (a členovia bývalej vlády Igora Matoviča si vydýchnu). Alebo ich možno odstíhať aj bez pandémie, veď právomoci verejného činiteľa sa dali zneužívať aj počas štandardnej chrípkovej sezóny.
To ešte len uvidíme, ale ešte jedna vtipná okolnosť sa ku Kotlárovmu blúzneniu predsa len priradila: ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková sa nedokázala krútiť len tak potichu a objavila sa aj s verejným vyhlásením, ktoré je proti pánovi splnomocnencovi namierené celkom jednoznačne. Túto skutočnosť sa však pokúsila zamotať poukázaním na časť súčasnej opozície: „Pamätáme si na ich manažérske zlyhania, plytvanie peniazmi a neschopnosť ochrániť ľudí. V tých časoch, keď sa utiekali ľudia o ich ochranu a podporu, zlyhali na plnej čiare.“
Tým privodila milú spomienku na úplné začiatky nepandémie, ktoré zastihli v premiérskom kresle ešte Petra Pellegriniho. Predseda vlády a dnešný prezident špitol: „Bude to drahé.“ Vtedy i dnes ministerka Denisa Saková (Hlas) na to: „No a čo. Veď oni na to budú hľadať peniaze.“
Fair play podľa Jakuba Fila
Andrej Danko, Erik Tomáš, Matúš Šutaj Eštok, Tomáš Drucker, Peter Žiga, Juraj Droba a Tomáš Taraba sa tento týždeň vybrali na futbal. Cestovali vládnym špeciálom plateným zo štátneho rozpočtu a miesta na štadióne mali zadarmo na pozvanie. A potom sa pustili do obhajovania tohto počinu.
Tak napríklad Tomáš Drucker aspoň férovo povedal, že sa mu to zdá normálne.
Minister Drucker o lete vládnym špeciálom na futbal: Nebol tam len jeden minister Čítajte Taký Erik Tomáš sa smutnosmiešne vyplakal na facebooku, že s takýmto prístupom on nebude môcť ísť ani na paralympiádu.
Matúš Šutaj Eštok v parlamente rozprával, že tam boli vzdávať úctu futbalistom a nie ako súkromné osoby, ale ako reprezentanti štátu. Rovnako tak vraj pôjde aj on s prezidentom na olympiádu a Tomáš na paralympiádu.
Lenže na futbal šla partička dvoch podpredsedov parlamentu, troch ministrov, dvoch štátnych tajomníkov. To nevychádza.
No a Tomáš Taraba chcel svoj futbal zakryť rovno rokovaním s maďarským ministrom o spore Gabčíkovo-Nagymaros. Počujete dobre.
Taraba potreboval o tridsaťročnom, vlečúcom sa ba priam až zamrznutom spore rokovať tak urgentne, že namiesto toho, aby sa s maďarským partnerom stretol v Bratislave, Budapešti alebo napríklad v Komárne, musel letieť do Nemecka zhodou okolností rovno do Stuttgartu vládnym špeciálom.
A potom akoby náhodou zbehol na futbal. Jasné.
Aj Taraba šiel na futbal špeciálom. Argumentoval rokovaním o Gabčíkove Čítajte Kvietok týždňa podľa Jakuba Fila
Peter Pellegrini si chce ako svojho poradcu pre médiá a kultúru do paláca zavolať Lotosa, teda Jozefa Banáša. Jeho eštebácka minulosť je pomerne dobre zdokumentovaná, hoci sám Banáš vedomú spoluprácu s komunistickou tajnou službou neustále popiera.
Do karát mu hrá, že časť zväzku agenta Lotosa s rovnakým menom, dátumom narodenia a napokon aj trvalou adresou, ako má dnes Jozef Banáš, ktosi krátko po revolúcii skartoval.
Lenže historické bádanie pokračuje a denník SME zistil, že existujú ďalšie spisy, ktoré plasticky dokresľujú spoluprácu Banáša s ŠtB a aj to, ako veľmi si ho služba cenila. K Lotosovi tak pribudlo ďalšie krycie meno – Bueno.
Nech to je Lotos, či Bueno, Banáš v paláci dáva najavo, ako si Pellegrini predstavuje vzťahy s umelcami a novinármi. Škoda.
Požiadavka týždňa podľa Nataše Holinovej
„Aby sme sa vrátili ku konsenzu zdravého rozumu aj v otázke životného prostredia.“
Tak riekol v prvom poinauguračnom rozhovore Peter Pellegrini.
Nedá sa protirečiť. Aspoň ku konsenzu zdravého rozumu, ak už nie k zdravému rozumu samotnému by sme sa v otázke životného prostredia mohli nieže vrátiť, ale po prvýkrát priblížiť.
A teda jediný problém spočíva v tom, čo je skutočným obsahom výroku pána prezidenta. O zdravom rozume pri životnom prostredí rozpráva napríklad aj Rudolf Huliak, kde veľmi presne vieme, v čom má ten zdravý rozum spočívať.
Optikou Slovenskej národnej strany a jej kamarátov: ráno sa zobudiť a ísť na prebratie rozstrieľať nejaké tie medvieďatá. Dopoludnia vybaviť lesné biznisy – hneď niekoľko múch jednou ranou. Nestačí totiž vyklčovať les, ešte nech to aj poriadne veľa stojí. Poobede nahuliť do ikebany, veď otrava kyslíkom je svinstvo.
Potom si ísť zalietať vrtuľníkom nad národný park pekne nízko, lebo obyvateľstvo teraz síce bude mať vytúžený pokoj, ale pre vtáctvo vo Fatre je počas hniezdenia nadbytočný. Vyhadzovanie odborníkov z rezortu je samozrejmosťou. Už zabudli len na posed do každej rodiny.
Čo nám teda prezident Pellegrini zvestoval? Že s ochranou životného prostredia nebudeme príliš blbnúť.
