Autor je teológ, probačný úradník a komentátor
Kým vládny splnomocnenec spochybňuje pandémiu covidu, stihla prísť nová pandémia. Je hádam ešte zrejmejšia ako tá spred štyroch rokov.
Nešíri sa kýchaním, ale správami z parlamentu a ministerstiev. Nanič sú respirátory, umyté ruky aj bezpečná vzdialenosť. Nepomáha letné oteplenie či obmedzenie sociálnych kontaktov.
Jedno majú obe pandémie spoločné: existuje špeciálna množina neohrozených, odolných voči všetkému a pohŕdajúcich každou odbornou radou. Pri covide odmietli rúška a opatrenia, dnes kašlú na fakty a súvislosti.
Pandémia znechutenia a následnej rezignácie sa odohráva v hlbších hladinách myslí. Infikovaní si navonok užívajú dovolenky, ale sarkastický povzdych pri prechode hranicami znie depresívne. „A sme došli, už sme doma v Kotlárovej kotline.“
Erózia záujmu o veci verejné je miestami nenápadná, ale vytrvalo naberá na ničivej sile. Znechutenie vôbec nemusí byť verbalizované, ale i tak rozbíja odhodlanie a nádej.
Vypnúť – doslova i obrazne – nového prezidenta, ministra či splnomocnenca pôsobí ako prostriedok duševnej psychohygieny. Nikto predsa nemusí trpieť za hranice znesiteľnosti. Takto sa však znižuje úroveň všeobecnej informovanosti, dôsledky nemôžu byť iné ako zlé.
Pasívny občan, ktorý sa pre svoje osobné dobro musí odstrihnúť od šialenstiev vo verejnom priestore, sa z aktéra slobodných rozhodnutí mení na obeť. Prichádza o bonusy informovanosti, keď od seba znechutene odháňa zlé správy ako otravné muchy.
Chce mať od neuveriteľných absurdít svätý pokoj. Nakoniec si koleduje o to, že doplatí na drzosť konšpirátorov a politických fantastov.
Pandémia depresie z politiky a stavu vecí verejných je nebezpečná dlhým dobehom i vážnymi stavmi po. Alebo si azda niekto myslí, že bude na masové vyliečenie stačiť jeden dobrý výsledok hocakých budúcich volieb?
Je to teraz komplikované. Dá sa donekonečna nariekať a zúfať, analyzovať mentálny stav populácie alebo sa vracať k starším príbehom podobných kríz myslenia. Takéto reakcie sú márne a môžu si ich (čiastočne) dovoliť len tí, ktorí sa nimi živia.
Ostatní potrebujú prebudiť dôveru v praktické riešenia. Obrana proti tuposti a zlu musí byť ozajstná a realistická. Je nevyhnutné nakombinovať pokojnú múdrosť skúsených a odvahu neskúsených aj pragmatizmus politických hráčov s činorodosťou nepolitických milovníkov slobody. Tak vyzerá približné zloženie vakcíny proti pandémii všeobecnej depresie a rezignácie.
