Mená bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského a advokáta Ľubomíra Krivočenka najhoršie zneužil Smer.
Obaja zomreli vo väzbe, jeden vlastnou rukou, druhý na covid. A od momentu, ako Smer začal vytvárať celú legendu o „politických procesoch“ v rokoch 2020 – 2023, boli v tejto hre ako údajné obete neľudského systému.

Lučanského smrť prešetrovali až dve komisie, ale takéto objektivizujúce tendencie nemajú proti dobre živenej konšpiračnej teórii šancu. Smerácka partička sa pritom ešte na poľovníckej chate cynicky dohovárala, čo pripísať Lučanskému, lebo „ten to už nevyvráti“.
To však neznamená, že podmienky vo vyšetrovacej väzbe zodpovedajú 21. storočiu. Naopak, sú príšerné a ľudské práva sa tam porušujú na mnoho spôsobov. Táto čudesná krajina dokonca poskytuje oveľa lepšie podmienky vo výkone trestu, hoci na ľudí vo väzbe – v horších podmienkach – sa musí stále nahliadať ako na nevinných.
Záujem Smeru sa však končí tam, kde sa už nedá hovoriť o „mučených politických väzňoch“.