Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Na vojenské vzbury u vlastných nie je Vladimir Putin zvyknutý. Na to, čo sa udialo 23. a 24. júna 2023, pripravený nebol.
Možno sa trochu zľakol cez uplynulý víkend , keď sa oveľa menšie skupiny útočníkov s oveľa menším zbrojným arzenálom a zanedbateľnou podporou verejnosti oproti Jevgenijovi Prigožinovi pokúsili vyprovokovať náboženské nepokoje v ruskej severakaukazskej republike Dagestan. Prepadli kostoly, synagógu aj policajnú stanicu a zabili najmenej pätnásť policajtov.
V pondelok ráno sa už zase všetci tvárili, akoby sa nič nestalo. Povstanie Prigožina a jeho wagnerovcov patrí do úplne inej kategórie.
Nádej na nového cára a ešte pevnejšiu ruku
Prigožinovo minuloročné ťaženie na Moskvu s napätím a istou mierou nádeje sledovalo nielen celé Rusko, ale aj prevažná časť sveta.
Krátko si pripomeňme, čo sa vtedy stalo: bojovníci súkromnej vojenskej spoločnosti Wagnerovci, ktorá nemala oporu v zákone ani nebola registrovaná, sa nahnevali na velenie ruskej armády, ktoré ich vraj nechalo na ukrajinskom fronte umierať bez munície a delostreleckej podpory. A tak aj pomocou ťažkých zbraní obsadili Rostov nad Donom , veľké mesto na juhu Ruska, kde sídli hlavný ruský štáb pre operáciu na Ukrajine. Odtiaľ vyrazili na Moskvu.
Všetko sa skončilo podľa očakávania, hoci sa chvíľu mnohí Rusi nádejali, že prišiel nový vodca s ešte pevnejšou rukou, čo zavedie poriadok. Cár, k bohatým prísny a k prostému ľudu zhovievavý a spravodlivý. Veď to ukázal vo svojej armáde – padlým zaobstaral krásne hroby s pomníkmi, zaplatil veľkolepé pohreby a pozostalým dal tu auto (ojazdené), tu balík bankoviek.
Lenže Jevgenij Prigožin a jeho muži do Moskvy nedorazili. Ich pochod spravodlivých, ako sa nazývali, zastavili verní Putinovi vojaci. Wagnerovcov zatlačili späť a rozpustili so sľubom, že sa tým celá vec skončí. Neskončila.
Putin nenechá behať po svete človeka, ktorému ľud a vojsko volali na slávu ako následníkovi trónu. Zostrelil ho aj s lietadlom plným ochrankárov a poradcov. A bol pokoj. Lenže stopa, ktorú po sebe Prigožin zanechal, je podobná stope slimáka – zle sa stiera.
Ako sa zrodila kultúra nemravnosti
Pirgožina a jeho armádu stvorila vojna proti Ukrajine. Pred ňou to bola banda žoldnierov, ktorí za peniaze a iné dividendy chránili majetky a výsady tých, ktorí platili viac – v Líbyi, Sýrii, v Afrike. Potom ich pozvali na ukrajinský front.
Ruskej armáde chýbali vojaci, a tak sa wagnerovci vybrali po posily do väzníc. Presne pred dvoma rokmi sa na ruskej strane ukrajinského frontu objavili prví ruskí trestanci. Desiatky tisíc ľudí sa stali súčasťou niečoho, čomu sa začalo hovoriť ľudová armáda.
Potom prišla nezmyselná krvavá bitka o ukrajinský Bachmut a z Moskvy rozkaz: Wagnerovci! Ani krok späť! Padlo sedemnásťtisíc ruských väzňov, a to sú optimistické odhady. Po desiatich mesiacoch bojov Bachmut vlani koncom mája padol a Prigožin nad troskami vztýčil vlajku wagnerovcov.
V Rusku zrazu nebol populárnejší hrdina, obdivovanejší bojovníci. Ruská spoločnosť sa pohla smerom k oslave násilia, víťazstvu zbraní nad múzami, uctievaniu hrdinov bez bázne a hany a ich mravnej nadradenosti nad „ustrašenými“ intelektuálmi. Tí stále nastoľujú otázky a odpovede nie a nie nájsť, zatiaľ čo Prigožin má na zložité problémy jednoduché recepty.
Hovoril s veliteľmi, ministrami i generálmi jazykom, ktorému v Rusku rozumejú milióny ľudí: „Šojgu, Gerasimov, kurva, kde sú náboje?“ Pýtal sa vtedajšieho ministra obrany a náčelníka generálneho štábu na sociálnych sieťach. Potom ich oboch obvinil z genocídy ruského národa.
Hovoril a správal sa tak, ako si to zmätený a dezorientovaný dav žiada. Osvedčenú metódu používal intuitívne a geniálne. Na ovládnutie časti ruskej spoločnosti nepotreboval žiadne školy.
Ruský ľud má nového Iľju Muromca
Typ „Prigožin“ je pre Kremeľ oveľa nebezpečnejší ako celá ruská liberálna opozícia. Pre bežných Rusov je príťažlivejší, hmatateľnejší. Spravodlivý hrdina z mäsa a kostí, ktorý sa nebojí vystrčiť nos z bunkra a chodí medzi ľud.
Prigožin si dovolil robiť žarty zo samotného vladára, keď nazýval Putina deduškom a mužikom, pochyboval o jeho schopnosti reálne uvažovať. Upozorňoval na „zlodejov“ na najvyšších poschodiach moci podobne ako zosnulý opozičný líder Alexej Navaľnyj.
Lenže Prigožin sa nezaoberal zložitým dokazovaním, nemiloval excelové tabuľky, overené svedectvá a skutočnú investigatívu. Jednoducho povedal nahlas to, čo si myslí prostý občan, ale nemá na to odvahu.
Bol nekontrolovateľný, napriek tomu mal mnoho obdivovateľov aj medzi generálmi. Mocní a bohatí sa ho báli, naopak, mnoho ľudí o ňom dodnes hovorí ako o prorokovi, ktorého posolstvo je stále živé. Ostatne, on sám sa vraj raz vráti.
Na Moskvu tiahlo s Prigožinom dvadsaťpäťtisíc bojovníkov. Zastavili sa tristopäťdesiat kilometrov od hlavného mesta. Nezajali ich, nezabili v boji ani nepostavili pred vojenský tribunál. Nechali ich ísť, a potom ich, podľa „múdrych kníh“ KGB, ktoré čítal aj agent Putin, nechali padnúť aj s lietadlom.
Už sa vie, že Jevgenija Prigožina zlikvidovali na príkaz vtedajšieho šéfa ruskej bezpečnostnej rady Nikolaja Patruševa. Putin neprotestoval. Všetci predsa musia pochopiť, čo sa stane tým, ktorí, ako kedysi Litvinenko alebo Skripaľ, zradia vodcu.
Po Prigožinovi ostali tisíce „sirôt“. Drsných mužov s kriminálnymi návykmi, ktorí prišli o „otca“. Buď sa rozplynuli v jednotkách pravidelnej armády, kto chcel, šiel domov, niektorí slúžia v bieloruských ozbrojených silách, iní pod čečenskými veliteľmi jednodiek Achmat.
Ruskému ľudu pribudol jeden vojnový hrdina. Novodobý Iľja Muromec. Symbolika wagnerovcov je v Rusku stále populárna, o Prigožinovi skladajú básne a spievajú piesne. Jedna z nich Leto a kuša je obľúbeným zvonením v mobiloch.
Súboj Putina a Prigožina bol nerovný. Viedli ho kriminálnymi metódami, ktoré tak v očiach prostého ľudu legitimizovali. Výsledkom bol odkaz občanom: Lojalita je hodnota, ktorá sa v ruskom štáte cení. Nie rešpekt k zákonom či, nebodaj, sloboda a ľudské práva.
Práve mýtus Prigožina a jeho wagnerovcov môže byť podľa sociológov a politológov v budúcnosti ideologickým základom nového protestného hnutia. So starou demokratickou a s rozhádanou opozíciou sa už nepočíta. Do módy, nielen v Rusku, prichádza krajne pravicová ideológia.
Nové politické zoskupenie založí komunikáciu s masami nie na ideách, ale na pocite poníženia, nepochopenia, syndrómu nepočutých a zabudnutých. Vzkriesený Prigožin nebude len drsným vojvodcom, ale bojovníkom za spravodlivosť proti zlu. Bude modlou a symbolom. Možno ešte budeme spomínať na Putina.
Vrahovia sú žiadaná profesia
Správa z posledných hodín: bývalý náčelník kriminálky v Kyzyle, metropole ruskej Tuvianskej republiky, Orlan Saryg-Dobgak, odišiel bojovať na ukrajinský front v radoch ruských okupačných vojsk.
V Rusku ho odsúdili na osemnásť rokov za to, že podozrivého z krádeže Ališera Mahmudova odviezol na opustené miesto a zaživa upálil. Pomáhal mu jeho podriadený Alim Kenden, ktorý podozrivého mlátil kladivom do hlavy.
Ťažkých zločincov na fronte z ruskej strany pribúda. Aj Ukrajinci už pripravujú na boj ľudí odsúdených za rôzne zločiny. Na vrahov a násilníkov zatiaľ nedošlo.
