„Čo sa stalo na Námestí baníkov v Handlovej naozaj?“ znela druhá časť názvu sugestívneho blogu, ktorý cez víkend vyšiel v blogovej sekcii denníka SME. Za necelých 48 hodín si naň kliklo takmer 400-tisíc ľudí.
Rozhodli sme sa tento blog stiahnuť. Odhliadnuc od toho, že pracoval s nepravdivými a neoveriteľnými informáciami, ktoré sú samy osebe porušením blogera, dôvod je jednoduchší.
Nie je v úmysle SME šíriť konšpirácie. Ani o covide, ani o očkovaní a ani o atentáte na Roberta Fica.
Ľudská myseľ a mozog sú náchylné podliehať konšpiráciám. A je úplne jedno, že ste doteraz nepodľahli konšpiráciám o svetovom sprisahaní, saharskom piesku plnom ťažkých kovov, iluminátmi riadenej pandémii či kontrole ľudí pomocou očkovania.
Práve teraz a práve pri atentáte na Roberta Fica sa to môže stať aj nám. Vláda namiesto toho, aby sa tomu pokúsila zamedziť tým, že informácie o zdravotnom stave premiéra by poskytovali lekári, nie minister obrany, vznik takýchto konšpirácií podporuje.
Prečo sme náchylní veriť
Či už ide o hľadanie obrazov v oblakoch, rozoznávanie tvárí v zhlukoch rôznych náhodných predmetov, alebo predpoklad, že ak trikrát po sebe na minci padla hlava, ďalší bude určite znak.
Náš mozog hľadá takmer vo všetkom vzorce. Ešte pred zhruba 500 generáciami žili naši predkovia v malých skupinách lovcov a zberačov. „Naše prežitie čiastočne záviselo od našej schopnosti rozpoznať a zmierniť rôzne hrozby,“ píše psychiater Richard A. Friedman vo svojom texte Prečo sú ľudia zraniteľní pred konšpiračnými teóriami.
Schopnosť predstaviť si a predvídať rôzne hrozby, a preto byť podozrievavý voči ostatným bola evolučnou výhodou. Jednoducho sme sa vyvinuli tak, aby sme rýchlo odhalili vzorce a pochopili, ako môžu udalosti v našom svete navzájom kauzálne súvisieť.
Táto vlastnosť, ktorá nášmu druhu počas väčšiny jeho existencie pomáhala prežiť, sa v komplikovanom a informačne presýtenom svete stáva príťažou. V snahe rýchlo pochopiť svet a vyhnúť sa riziku sa však dopúšťame zásadnej chyby.
„Vidíme súvislosti medzi udalosťami, aj keď žiadne neexistujú. Pre druh, ktorý sa tak snaží spájať body a dávať zmysel svetu, je toto prostredie bohaté na informácie úrodnou pôdou na zmätok a konšpiračné teórie,“ vysvetľuje Friedman.
V skutočnosti existuje názov pre tento jav: apofénia. Ide o tendenciu vnímať zmysluplné spojenie v rámci náhodných situácií. Inými slovami, náhodne zoberiete prvky, ktoré sú blízko seba, a vidíte medzi nimi zmysluplné a účelné prepojenie.
Autori konšpirácií k tomu kladú množstvo otázok a selektívne vyberajú zväčša youtubové zdroje, ktoré sa im hodia do argumentácie. Kto sú ľudia v okuliaroch, ktorí stáli na námestí už hodiny pred atentátom? Prečo na jednom zábere je zbraň bližšie k plotu ako na druhom? Prečo po útoku nevidno krv? Prečo nevidieť na videu svetelný efekt po strele?
Opäť platí, že pri transparentnej komunikácii zo strany vlády alebo napríklad pri pozvaní medzinárodnej vyšetrovacej skupiny by tieto otázky boli zodpovedané už v zárodkoch.
Chyby myslenia
Slovensko patrí medzi najzakonšpirovanejšie krajiny v Európskej únii. Viac ako polovica obyvateľov krajiny verila podľa stredoeurópskeho výskumu agentúry MNFORCE minimálne jednej z troch konšpirácií o covide. Pritom však až 69 percent obyvateľov Slovenska v inom prieskume agentúry NMS Market Research tvrdilo, že vie rozoznať konšpirácie.
Prečo sa teraz zrazu pochybnostiam o atentáte na Roberta Fica darí najmä v častiach spoločnosti, ktorá nespochybňovala covid, očkovanie ani neverí iným konšpiráciám?
Náš mozog a myslenie totiž podlieha aj ďalším chybám. Jednou z nich je takzvané konfirmačné skreslenie – sme náchylnejší veriť tvrdeniam, ktoré zapadajú do nášho hodnotového a myšlienkového sveta.
Ak si myslíme, že niekto je z nejakého dôvodu zlý človek, je pre nás jednoduchšie uveriť, že je súčasťou nejakého väčšieho sprisahania, a pripisujeme jeho konaniu a priori negatívne významy alebo motivácie. Bez ohľadu na to, aká je skutočnosť.
Ak Bill Gates investoval do očkovacích programov v Afrike, určite chce ovládnuť mikročipmi všetky slovanské národy. Alebo jednoducho, ak sa niekomu nepáči konanie Roberta Fica, je oveľa otvorenejší informáciám, ktoré ho vykresľujú v negatívnom svetle. Napríklad aj o vymyslenom atentáte.
Do hry vstupuje aj efekt stáda. Kým myšlienke o fingovanom atentáte verí iba hŕstka ľudí, ak sa však o nej hovorí na uliciach, v kaviarňach či v médiách, ľahko jej podľahnú ďalší.
Pomocné britvy
Neznamená to však, že zakaždým, keď spájame zdanlivo náhodné body, podliehame chybám myslenia. Samozrejme, je správne a nevyhnutné klásť si otázky.
Čím je však tvrdenie výnimočnejšie, tým výnimočnejšie musia byť dôkazy, ktoré ho podporujú, znie takzvaná Saganova britva nazvaná po známom astronómovi Carlovi Saganovi.
Ak existujú informácie a dôkazy o nejakej skutočnosti, nemalo by stačiť na ich spochybnenie iba bombastické vyhlásenie alebo názor. Na to, aby sme mohli tvrdiť, že atentát sa nestal, alebo verejne spochybňovať ustálenú verziu jeho priebehu, len otázky bez odpovedí a dôkazov nestačia.
Práve rôzne argumentačné britvy sa môžu stať základným návodom, ako sa brániť konšpiračnému mysleniu.
V prípade atentátu na Roberta Fica je dobré si opakovať Occamovu britvu. „Ak existujú na nejaký jav viaceré vysvetlenia, je lepšie uprednostniť to najmenej zložité.“
Sprisahanie so zapojením desiatok ľudí, politikov, ochrankárov, lekárov aj prítomných znie vzrušujúco a zaujímavo. Naozaj je možné niečo také pripraviť tak, aby niekto zo zainteresovaných neprehovoril?
V takýchto emočne vypätých situáciách je dobre sa spoľahnúť aj na Hitchensovu britvu – tvrdenia bez dôkazov je možné bez dôkazov aj odmietnuť.
Komunikačné zlyhanie
Konšpiračné teórie sú strhujúce, pretože poskytujú vysvetlenia pre mätúce, emocionálne a nejednoznačné udalosti, najmä ak sa oficiálne vysvetlenia zdajú nedostatočné.
Rovnako ako zmätočné, nejasné a chaotické informovanie prispelo k šíreniu konšpirácií počas pandémie covidu, je problémom aj nedostatočné informovanie po atentáte, nekomunikácia lekárov a informačné embargo na celý prípad zo strany Generálnej prokuratúry.
Samotní aktéri spôsobom, ako o atentáte informovali a naďalej informujú, prehlbujú nedôveru v doteraz zverejnenú oficiálnu verziu incidentu.
Jasné, transparentné a zrozumiteľné informovanie v časoch kríz je zo strany zodpovedných nevyhnutné. Pretože len vďaka nemu sa dokáže neutralizovať živná pôda na šírenie konšpirácií.
To, že tak nerobia, však automaticky neznamená, že sú súčasťou sprisahania.
