Autor je spisovateľ a teológ
Na jeseň 2016 nás pozvalo banskobystrické Divadlo na Rázcestí diskutovať s Ivetou Radičovou a Jozefom Bátorom o tradičnej novembrovej téme. Počas večera sa odohral incident.
V tom čase ovládali Banskobystrický samosprávny kraj neonacisti a niekoľkí z nich prišli do divadelnej sály. Sedeli v prvom rade, na sebe zelené vechte pod priveľkými sakami. Jeden z nich, sediaci asi tri metre od Ivety Radičovej, si zrazu odhrnul sako a pravou rukou chytil zbraň, ktorú mal v puzdre na tele.
Diskusia pokračovala a večer sa už nič nestalo. O pár týždňov neskôr som sa do banskobystrického divadla vrátil s iným programom a hrozilo, že sa situácia zopakuje. Nezišlo mi na um nič lepšie, ako pár dní pred diskusiou vytočiť v mobile kontakt pod menom Kali.
Zdvihol Kali Baligala. Prekvapilo ho, keď som mu povedal, že po novembrovom incidente by bolo dobré, aby bola tentoraz v sále polícia, pretože na naše akcie chodia ozbrojení príslušníci neonacistickej župnej milície. Kali povedal, že on je iný Kali a môžeme urobiť čítačku. Zavolal som Kalimu číslo dva, ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi.
Keď bola kaviareň priateľ a nacista nepriateľ
Pár hodín pred začiatkom akcie sme s produkciou sedeli na banskobystrickom námestí. Z rohu kaviarne mi zamával vtedajší vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry, špecialista na pravicový extrémizmus. Sedel s kolegami, ako zvyknú chalani z NAKA sedieť, air maxy a ľadvinky, prstom mi ukázal „ok“. O chvíľu zavolal Kali dva a povedal, že všetko je zabezpečené a možno sa aj zastaví.
Prišli sme do divadla. Do šatne sa nedalo vojsť, boli v nej chlapci zo zásahovej jednotky. Pani z divadelného bufetu im nosila vodu a pagáče. V miestnosti bolo horúco, sedeli tam dlho predtým, ako prišli prví návštevníci. Z „taktických dôvodov, aby sme nikoho nevydesili,“ povedal mi veliteľ.
Nakoniec tam sedeli celý večer, pripravení na zásah, no nič sa nestalo. Bolo mi ich ľúto. V polovici debaty vošiel do sály Robert Kaliňák, sadol si na schody, myslím, že sa aj dvakrát zapojil do diskusie. Po nej sme stáli vonku, zásahovka opustila divadlo zadným vchodom, aby nikoho nevydesili.
Stáli sme pred divadlom, fajčili a hovorili o tom, čo sa dá s tou situáciou robiť, ako je možné, že kraj ovládli antisemiti a stúpenci Adolfa Hitlera. Kali povedal, že toto on fakt nezvláda, že bol predtým na inej diskusii, kde sa hovorilo, ako treba ľudí deportovať a zároveň, že tábory neexistovali.
Zopakoval, že si vo všeličom nemusíme rozumieť, ale v tejto veľmi konkrétnej otázke má jasno a vždy bude stáť na správnej strane. A pošle zásahovku a pôjdu po nich...
S kamarátom Hidzom sme ho počúvali a pamätám si, že sme si povedali, že je to celkom dobrý pocit, keď je minister vnútra v tejto veci zorientovaný a ochotný konať. A aj sa v tom čase rozbiehali veľké akcie proti neonacistom, ale to bolo v roku 2016 a Kali mal vtedy bližšie ku Kalimu.
Bombic nie je Sacharov ani Kotlár nie je nový Pasteur
Dnes cestu z Banskej Bystrice do Bratislavy lemujú reklamy na iný názor, ale my už vieme, čo to znamená. Znamená to, že v noci sa ti môže z piatich sim kariet ozvať londýnske číslo a hovoriť ti, že vie, kde bývajú tvoji rodičia, že skapú a že on, Bombic, zverejní tvoje číslo a dá ho hooligans, čo aj urobil. To je ten názor, názor trestanca a recidivistu, haljúceho nacistu z londýnskej pivnice, za ktorého sa hanbí jeho rodina, ale nie súčasný minister vnútra ani jeho kolegovia.
Lebo asi máme rešpektovať jeho názory, napríklad o spaľovaní Židov a neexistujúcich komorách, o dobrej politike Adolfa Hitlera, výzvy na zabitie lekárov a deviantné obťažovanie a ohováranie Zuzany Kovačič Hanzelovej preberané a šírené Blahom, otcom detí, na čo asi tento Bombicov revolucionár zabúda.
Tak takto, chalani. Vy si hovorte, čo chcete. Robte si svoje oslavy Slovenského národného povstania vo Zvolene s ostatnými neonacistami.
Ani to vám nepomôže zmiasť väčšinu, ktorá vie a rozumie tomu, že Bombic nie je Sacharov, že to nie je nijaký perzekvovaný disident, ale vulgárny neonacistický trestanec. Že právo na názor neznamená, aby uctievač Jozefa Tisa trepal o bioterorizme, ktorý mal byť za pandémiou covidu, alebo že egocentrický čarodejník je novým Pasteurom.
Budujete svet a jazyk naopak, pretože vaše morálne hodnoty sú postavené naopak. Ruskú brutálnu vojnu považujete za mier, Bombica za dalajlámu, Kotlára za predsedu Nobelovho výboru.
Čierna mágia ľudí so svetom naruby
Teraz nejde o tých, ktorí im veria, tí sú stratení. Ale o tých, ktorí mohli, a nezabránili ich rastúcemu vplyvu, o tých, ktorí si stále všetko ospravedlňujú tým, že to sú politické dohody a marketing a hocičo, že to sa presvedčenia netýka a vlastne nič sa ničoho netýka, lebo aj tak ide iba o kšefty. Nejde.
Úspešné a prosperujúce krajiny, kde nemá zdravotnú starostlivosť na neslovenskej úrovni iba Fico, nestoja na presvedčení, že všetko je iba názor, že neexistujú fakty a neexistuje poznanie. Že blázon presvedčený o tom, že Zem je doska, má rovnakú pravdu ako kozmonaut a vedec.
Nie všetko sú názory. V škole vás nehodnotia podľa toho, čo si myslíte, ale podľa toho, ako si osvojujete fakty. Pustili ste sa do spoločenského projektu mágiokracie, zámerne dávate priestor okrajovým fantaskným persónam, no v pozadí čoraz viac cítiť starý prašivý nacizmus a ľudáctvo, teórie o degenerovanom umení, antisemitské lži a povery o otrávených studniach a vakcínach, o vnútorných nepriateľoch, ktorí sa zo Židov premenili na mimovládky a novinárov.
Idete vytýčenou trasou rovno do toho cieľa, keď tvrdíte, že nacisti sú bojovníci proti fašizmu a skutoční fašisti sú vlastne disidenti. Nie vždy sa tieto veci končia dobre. Snaha zahrávať sa s temnou psychológiou sa v minulosti v metaforickom jazyku nazývala čiernou mágiou. Intuitívne pomenúvala ochotu pracovať v laboratórnych podmienkach so zlom. Vám už tento experiment unikol medzi ľudí.
Prvý výstrel už padol a robíte všetko pre to, aby ste jazykom naruby prehlbovali strach a úzkosť tých, ktorých je stále polovica a máte povinnosť ich rešpektovať rovnako ako ostatných.
