Nebolo by užitočné predstierať, že je náhoda, keď Tibor Gašpar a slovenský Úrad vlády zaútočili na českú vládu a políciu práve v deň návštevy prezidenta Petra Pellegriniho u českého kolegu. Tiež by nebolo užitočné predstierať, že je to niekomu ľúto kvôli Pellegerinimu.
Pre toho človeka je najvyššia štátna funkcia nástrojom saturovania osobných potrieb prostredníctvom výroby a inštalácie vlastných podobizní, ktorými sa môže nadchýnať.

Zlomyseľnosti, ktoré majú prezidentovi pripomenúť, komu vďačí za funkciu a ako sa v nej má správať, však škodia Slovensku, jeho povesti a vzťahom so susedmi.
Iste nie je pekné, keď je zahraničná politika nástrojom tej vnútornej, ale toxický optimista aj v týchto udalostiach nájde zdroj nádeje.
Nádeje, že Smer nemá intenzívnu túžbu, aby svojou „politikou štyroch svetových strán“ (teda kydaním na spojencov a obhajovaním všetkých ostatných) rozhasil vzťahy Slovenska s úplne každým a vyhnal ho na perifériu Západu.
Je mu to len jedno.