Autor je analytikom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
Keď boli zhruba pred mesiacom oznámené výsledky volieb do Európskeho parlamentu, rozbehlo sa nové kolo špekulácií. Kto, s kým, kam. Najviac sa tieto špekulácie týkali strán pravicových a tých, ktoré sú podľa môjho názoru mylne nazývané „krajne pravicové“.
Mnoho z tzv. krajne pravicových strán má totiž ľavicové ekonomické programy, za ktoré by sa nehanbili ani sociálni demokrati, socialisti alebo komunisti. Presnejšie je preto tieto strany označovať ako nacionalistické, národno-konzervatívne, protiimigračné alebo autoritársko-populistické, v niektorých prípadoch ako extrémistické.
Veľa sa po eurovoľbách hovorilo o vytvorení novej veľkej koalície, pričom sa spomínali strany ako francúzske Národné zhromaždenie (niekedy sa názov strany Rassemblement National prekladá ako Národné združenie) Marine Le Penovej, poľská Právo a Spravodlivosť (PiS) Jarosława Kaczyńského, španielska strana Vox (Hlas) Santiaga Abascala, Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána, Bratia Talianska (Fratelli d'Italia) talianskej premiérky Georgie Meloniovej, nemecká Alternatíva pre Nemecko (AfD) a niekoľko ďalších menších strán.
Už pred tromi týždňami som mal vážnu pochybnosť, že takéto združenie politických strán v Európskom parlamente vznikne. Dôvodov, prečo nevznikne jedna skupina, ale hneď tri, je niekoľko.
Prečo sa nespojil Fidesz s PiS
O vytvorenie novej skupiny v EP sa už pred niekoľkými rokmi usiloval maďarský premiér Viktor Orbán, keď jeho Fidesz odišiel zo skupiny Európskej ľudovej strany (EPP). Orbán sa pokúšal vytvoriť skupinu s poľskou stranou Právo a Spravodlivosť, s ktorou ho v tom čase spájali dobré vzťahy, keďže Maďarsko aj Poľsko čelili kritike zo strany Bruselu kvôli zasahovaniu do nezávislosti súdnictva a slobody tlače. Lenže PiS sa v žiadnom prípade nechcelo kamarátiť s Le Penovou (s účasťou ktorej počítal Orbán) a ostalo verné skupine Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).
Medzitým sa vzťahy medzi týmito dvoma stranami neutužili, skôr naopak, a to najmä v dôsledku ruskej agresie proti Ukrajine. Kým Poľsko sa pod vedením strany Právo a Spravodlivosť postavilo do prvej línie podporovateľov Ukrajiny (vrátane dodávania zbraní a munície), Maďarsko sa pod vedením premiéra Orbána začalo správať ako agent Kremľa.
Postoj EÚ k podpore Ukrajiny (finančnej, humanitárnej aj vojensko-materiálnej) a k sankciám voči Rusku bude v najbližších mesiacoch a možno aj rokoch jednou z hlavných tém nielen pre Európsku Radu a Európsku komisiu, ale aj pre Európsky parlament. Neviem si predstaviť v jednej skupine strany, ktoré na tieto otázky majú fundamentálne odlišné názory.
