Autorka pracuje v Ústave verejnej politiky FSEV UK v Bratislave
Po príchode do práce, niečo pred ôsmou ráno, sme sedeli za spoločným stolom pri novinách a čítali denník SME i Pravdu. Vlastne vtedy aj Národnú obrodu a Hospodárske noviny.
Niektorí popíjali prvú rannú kávu, iní už druhú. Potom sme diskutovali. V Centre pre hospodársky rozvoj, na Bajkalskej ulici v Bratislave v roku 1997.
Záujem o profesionalizáciu? Žiadny
Pamätám si, ako sme živo debatovali o rozhodnutiach vtedajšieho vedenia štátu (HZDS, SNS, ZRS) a časť debaty sme venovali rozhodnutiam nominantov Združenia robotníkov Slovenska v politike i vo verejnej správe. To boli časy, keď Protimonopolný úrad mohol viesť nominant ZRS, ktorý na tento úrad prešiel od stavania schodov.
Môj vtedajší šéf Eugen Jurzyca vtedy povedal vetu, ktorá ma roky napĺňala nádejou: „Ema, toto je extrém, ľudia pri ďalších voľbách tento extrém vylúčia. Pochopia, že s nekvalitnou verejnou správou sa funkčný štát vybudovať nedá.“
Dnes máme rok 2024. Pri moci sa od roku 1997 vystriedalo desať vlád a je namieste otázka, či mal Eugen pravdu a či sa nám podarilo vylúčiť z politického priestoru také politické subjekty, ktoré prinášajú do verejného života, na dôležité pozície v štáte neprofesionálov a čo v tejto oblasti priniesla nová vláda, ktorú máme od septembra minulého roka.
