Autorka je sociálna poradkyňa a analytička
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny takmer nepozorovane ohlásilo prípravu naozaj kľúčovej reformy sociálnych služieb. Konečne.
Erik Tomáš s Braňom Ondrušom to povedali na tlačovej konferencii koncom mája len tak, akoby mimochodom: že sa do konca roka 2025 otvorí zákon o sociálnych službách a zmení sa filozofia, s akou sa dnes poskytujú zdravotne znevýhodneným ľuďom a seniorom.
Zmena pohľadu môže byť veľká vec
„Tu a teraz“ dostáva peniaze z verejných zdrojov, teda od štátu, obcí či vyšších územných celkov, zariadenie, ktoré sociálnu službu poskytuje, pričom ľudia, ktorí sú jej prijímateľmi, sú tak trochu mimo tých transakcií. Často tomu odkiaľ, koľko a hlavne kedy si ich medzi sebou inštitúcie vyštrngajú, ani nerozumejú, poznajú len výšku „doplatku“.
A od 1. januára 2026 si by si so svojím budgetom mali môcť de facto hospodáriť sami – vybrať si, či uprednostnia starostlivosť blízkych ľudí, jej kombináciu s denným stacionárom, profesionálnou opaterou, alebo sociálne zariadenie 24/7.
Nedvíhajte obočie – teraz to takéto jednoduché úplne nie je. Síce si službu môžete vyberať, či skôr „požiadať o ňu“, ale problém nastáva okamžite, keď by ste ju chceli (rýchlo) meniť či, nebodaj, kombinovať.
Zmena pohľadu, keď človek, ktorý potrebuje pomoc od štátu a jeho inštitúcií, nie je voči nemu bezmocný, ale naopak – sám rozhoduje o forme pomoci –, môže byť bez fráz veľká (a dobrá) vec.
A rovnako sa z nej môže stať ďalší z paškvilov v systéme.
