Roky sa trúsi odporná klebeta, že Robert Kaliňák s Igorom Matovičom sú starí komplici, ktorí si navzájom dlhodobo polievajú politickú záhradku. Takému niečomu sa nedá veriť, ale teraz sa objavila jedna zaujímavá podobnosť.
Máme v živej pamäti, ako premiér Matovič v pandemických časoch na samodojímacích tlačovkách vyzýval ľudí, aby sa zomkli. A sám išiel príkladom tým, že polovicu ľudí dourážal, druhej vynadal a všetkým sa vyhrážal, že ich pozatvára!
Fico bude mať po atentáte trvalé následky, povedal Kaliňák Čítajte Teraz zasa Kaliňák v obdobnom duchu začal operáciu zmierenie. My, sprosté vrstvy, sme si mysleli, že zmierenie realizuje ukazovaním prstom, ale je to inak. Minister obrany nám vyjavil, že nám predsa ešte neobmedzil osobnú slobodu, takže máme byť vďační.
Keďže doňho neudrel blesk, debata o existencii boha je uzavretá, ale môžeme si vysvetliť niečo iné.
Úplne doslova vravel, že vláda nevyhlásila výnimočný stav, „hoci by sme mohli a nikto by nám na to nemohol nič povedať“. Čiže minister obrany, na základe tajomného poverenia zastupujúci predseda vlády, vraví, že vláda o takej veci ako výnimočný stav rozhoduje politicky?
Výnimočný stav zakladá priestor na drastické rozšírenie právomocí vlády na úkor občianskych práv. Na jeho vyhlásenie sa preto kladú prísne podmienky v podobe ochrany verejného zdravia či bezpečnosti. Ak také podmienky nastali, vláda má priam povinnosť občanov chrániť, ak nie, tak sa tým nemá čo vyhrážať.
Izolovaný trestný čin jednotlivca ťažko môže poslúžiť ako obmedzenie práv kohokoľvek s výnimkou práve tohto jednotlivca.
Kaliňákove slová sa preto nedajú vysvetľovať inak ako vyhrážanie. To isté platí pre jeho chvastanie sa, že vláda nerobila represálie proti predstaviteľom protestov, kde sa vraj „atentátnik radikalizoval“. (To preukázal kto?)
Polícia má konať podľa zákona, nie Kaliňákovho rozmaru, a keby sa aj potvrdila nejaká radikalizácia, nejeden občan sa pred vykonaním trestných činov radikalizoval v občerstvovacom zariadení.
V prípade takého Mariana Kočnera by sme mohli oveľa presvedčivejšie konštatovať, že sa radikalizoval v spoločnosti členov Smeru. A čo teraz?
To môže mať politické následky, ale nemôže byť dôvodom na „represálie“ a obmedzovanie osobnej slobody. A vôbec, také slová používa minister obrany junty, v demokracii sa má starať o obranu republiky pred nepriateľom a tým nie sú občania.
Teoreticky by to mohol robiť inak, keby mu nešlo o zmierenie, ale o presný opak v súlade s aktuálnou šponovacou doktrínou Smeru.
