Prípad odpočúvania tzv. poľovníckej chaty (inak ohyzdného dedinského domu), kde si špičky Smeru hrkútali toxické obsahy a lietali vidličky „do čela“, by iste rád videl pred súdom nielen policajt Juhás ako stredobod kauzy.
Nielenže je navýsosť nepríjemné absolvovať roky sa vlečúce trestné konanie s koncom v nedohľadne a s víziou „strieborné príbory sa našli, podozrenie ostalo“. No spoločenské hľadisko v tomto prípade prevažuje nad individuálnym komfortom.
Prokuratúra odmietla návrh obžaloby na policajta Juhása za odpočúvanie poľovníckej chaty Čítajte Prevažujúci populárny názor znie: statočný policajt dal odpočúvať špičky Smeru s tým, že vedel, že sú to špičky Smeru a čo sa im asi tak môže sypať z úst v pološere súkromia.
Vyznávačom tohto názoru uniká, že účel svätil prostriedky naposledy dakde v Machiavelliho predstavách, ale v právnom štáte uvedený postup možný nie je. Preto by prívrženci legality naozaj radi videli rozhodnutie nejakého súdu, že odpočúvanie smerákov bolo dielom náhody.
Nateraz vieme, že inšpekcia odovzdala kauzu s takými nedostatkami, že zatiaľ sa návrh na obžalobu prijať nedal. A isté je, že odpočúvaným vyhovuje hmla.
