Autorka je sociologička
Začal sa mesiac LGBTI+ komunity. Iniciatíva Inakosť ho otvorila dvojdňovou konferenciou Od slov k činom, na ktorej sa z rôznych uhlov diskutovalo o tom, čo nám v oblasti ľudských práv dalo, respektíve nedalo dvadsať rokov v EÚ.
Alebo, lepšie povedané, ako sme my sami dokázali potenciál členstva využiť. Nebola to kladná bilancia.
Slovensko v súčasnosti neumožňuje registrované partnerstvo pre páry rovnakého pohlavia, čím patrí medzi posledných päť štátov EÚ. (Aktuálne z tejto skupiny vypadlo Lotyšsko, kde parlament schválil zákon o registrovaných zväzkoch medzi osobami rovnakého pohlavia vlani.) U nás sú snahy o zavedenie registrovaných partnerstiev nekonečná odysea nádejí a sklamaní, nedôstojných polovičatých riešení a neprimeraných výhovoriek.
Práva kvír komunity sa stali rukojemníkmi politických a kultúrnych vojen, v ktorých rovnosť a ľudské práva nie sú univerzálnou hodnotou, ale ideologizovaným bojiskom. Dokonca vidíme, že za minulé roky sa hejt, dehumanizácia, netolerancia a sekuritizácia inakosti ešte pevnejšie zakorenili v politickom a verejnom diskurze.
Na hranici štatistickej chyby, ale predsa
Napriek tomu – nie vďaka väčšej ohľaduplnosti a solidarite, ktorú by (naivný) pozorovateľ očakával po Zámockej – vidíme drobné pozitívne zmeny v postojoch verejnosti.
Benchmarkom všetkých porovnaní je smutnoslávny Eurobarometer z roku 2019, ktorý ukázal, že slovenská verejnosť sa spomedzi EÚ27 vyznačuje najmenšou akceptáciou práv sexuálnych menšín. Iba necelá tretina (31 percent) zastávala názor, že gejovia, lesby a bisexuálni ľudia by mali mať rovnaké práva ako heterosexuáli, čo bolo na míle vzdialené EÚ priemeru na úrovni 75 percent súhlasných odpovedí.
Tento údaj bol pre slovenskú spoločnosť príznačný aj v tom, že odkrýval presne to, čo mnohým na LGBTI+ ľuďoch najviac prekáža: keď sa verejne hlásia o svoje práva. Súkromné, „nenápadné“ priznanie sa „k inej orientácii“ je nejedna pokrytecká duša ochotná nevidieť.
Dnes máme k dispozícii Eurobarometer z roku 2023 a na rovnakú otázku o rovnakých právach odpovedá kladne 35 percent opýtaných. Je to síce pokrok na hranici štatistickej chyby, ale už aspoň nie sme na chvoste: za nami ostávajú iní „usual suspects“ – Rumunsko, Bulharsko a Litva. Takýto posun by ani nestál za zmienku, keby sme vo výskume nenašli ďalšie pozitívne správy.
Napríklad podiel ľudí, ktorí majú medzi svojimi priateľmi alebo známymi gejov, lesby či bisexuálov, je 37 percent. Pozor – nárast oproti roku 2019 je +17 percentuálnych bodov, čo je suverénne najviac z celej EÚ.
Známa Allportova hypotéza kontaktu hovorí, že kontakt s menšinami môže viesť k zmene postojov; osobný kontakt znižuje fóbiu, vedie k väčšej citlivosti a rešpektu. Je tu teda istý potenciál.
A dobré správy pokračujú: tretina ľudí si uvedomuje, že ľudia s inou sexuálnou orientáciou sú na Slovensku diskriminovaní, a iba 28 percent by jednoznačne malo problém, keby lesba, gej alebo bisexuál boli zvolení do najvyššej politickej pozície alebo sa stali kolegami.
Máme šancu
Pozitívnym prekvapením je postoj slovenskej verejnosti k téme sexuálnej výchovy. S výrokom „školské hodiny a materiály by mali obsahovať informácie o sexuálnych orientáciách (napríklad skutočnosti, že osoba je lesba, gej alebo bisexuálna osoba)“ súhlasí 49 percent slovenskej verejnosti a rovnaké percento súhlasí s podobným výrokom „školské materiály by mali obsahovať informácie o existencii viacerých rodových identít (napríklad, že osoba je transrodová). Čiže je istá šanca, že tmárske škrtanie sexuálnej výchovy narazí na odpor relevantnej časti verejnosti.
Téme podpory registrovaných/životných partnerstiev sa venoval aj výskum agentúry AKO pre Iniciatívu Inakosť v decembri 2023. Ukazuje síce dlhodobú koreláciu medzi znením otázky (formou partnerstva) a mierou súhlasu, ale aj pozitívne posuny.
Formulácia „páry rovnakého pohlavia by mali mať možnosť uzavrieť civilné manželstvo, vysvetlivkou sobáš na úrade“ má súhlas 46 percent verejnosti. Možnosť „životných partnerstiev ako zväzku registrovaného štátom, ktorým by sa upravili vzájomné práva a povinnosti v menšom rozsahu ako pri manželstve“ má súhlas 56 percent. Keby zväzok okrem práv obsahoval aj „povinnosti partnerov/partneriek sa o seba navzájom postarať“, súhlasí až 59 percent opýtaných.
Zhrnuté a podčiarknuté: dnes je kvír komunita sebavedomejšia, otvorenejšia a viditeľnejšia. V prospech jej práv sa čoraz viac angažuje korporát. Výzva vláde a parlamentu Ide nám o život mala verejný ohlas. Do diskusie o právach kvír ľudí sa zapájajú aj ich rodičia, k dispozícii je skvelá kniha Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí Niečo ti chcem povedať – 15 rodinných príbehov o porozumení“.
A v neposlednom rade vývoj na Slovensku – i keď bez možnosti priameho zasahovania, ale o to pozornejšie – sleduje Európska únia.
To všetko dáva nádej, že nastane istý „spillover“ (prelievajúci) efekt a my sa naozaj pohneme od slov k činom, ako to postulovala spomenutá konferencia. Časový horizont tohto modernizačného vykročenia si však netrúfam odhadnúť.
