Autorka je poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko
Je to už štvrť roka, odkedy nami otriasla tragédia na Liptove. Matka, ktorá v náručí držala svoje zdravotne znevýhodnené dieťa, vošla pod vlak. Už nevedela ako ďalej. Takéto udalosti by sa naozaj nemali diať. Pre spoločnosť môžu byť varovným signálom a momentom naštartovania zmeny.
Dúfala som, že aj pre Slovensko to môže byť bod, keď si ľudia vrátane politikov uvedomia, že na zdravotne znevýhodnených zabúdali. Že konečne začnú hľadať spôsoby, ako im reálne pomôcť. Žiaľ, veľké pokroky sa v tomto smere zatiaľ nedejú.
Poznám takéto prípady ľudí v núdzi. Vyštudovala som právo a pätnásť rokov som poskytovala sociálne poradenstvo pro bono. Denne som sa stretávala s klientmi a klientkami, ktorých otázky sa týkali ich živobytia.
Pýtali sa, na čo majú oni alebo ich dieťa nárok a čo treba spraviť, aby sa im dostala potrebná starostlivosť. Počúvala som, ako sa naša krajina nedostatočne zaujíma o ich potreby a o nich samotných. Necítili sa byť vypočutí.
Náročné a vyčerpávajúce
Pocity zdravotne znevýhodnených poznám aj osobne. Patrím medzi nich od narodenia. Niekto by povedal, že som preto príliš emocionálne zainteresovaná, čo môže ovplyvňovať moje právne postoje. Ja hovorím, že opak je pravdou. Takto dokážem oveľa lepšie pochopiť, ako zdravotne znevýhodnení ľudia rozmýšľajú.
Starostlivosť o osobu so zdravotným znevýhodnením je nepretržitá. Nie vždy viete, ako bude váš deň vyzerať. Musíte byť pripravení zvládať situácie flexibilne, s obrovským zreteľom na zdravie a bezpečnosť.
Je to náročné a veľmi vyčerpávajúce. Toto bol aj prípad liptovskej tragédie. Matka, ktorá sa 24 hodín denne starala o svoje zdravotne znevýhodnené dieťa, so slabou pomocou od štátu, bola unavená a nevládala.
Preto musíme ako štát urobiť všetko pre to, aby sme to vyčerpanie zmiernili. Už niekoľko mesiacov upozorňujem na nedodržiavanie čakacích lehôt pri vybavovaní príspevkov na kompenzácie na úradoch práce.
Nejde o dávku, ktorá môže prísť neskôr a nič vážne sa nestane. Kompenzačné pomôcky sú kľúčové pre každodenné prežívanie zdravotne znevýhodnených osôb. Ide o opravu alebo kúpu dôležitej pomôcky, asistenciu, opatrenia či príspevok na zvýšené výdavky.
Situácia sa však nemení, ľudia čakajú dlho. Musia sa starať sami, štát ich ignoruje a núti čakať.
Aby práva neostali len v zákonoch
Možnosť poskytovania sociálneho poradenstva priamo v obci bola mojou prvou legislatívnou iniciatívou. Kým úlohu štátu v sociálnom poradenstve supluje neziskový sektor, s touto právnou úpravou by kľúčové informácie boli pre osoby so zdravotným znevýhodnením na dostupnejšom mieste.
Navrhla som aj rozšírenie odľahčovacej služby, čo je pomoc v čase, keď každodenný opatrovateľ nie je k dispozícii. V súčasnosti má na ňu nárok iba osoba, ktorá opatruje niekoho s ťažkým zdravotným znevýhodnením a berie za to kompenzáciu. Odľahčovaciu službu však potrebujú aj osoby, ktoré sa starajú o niekoho s ťažkým zdravotným znevýhodnením a nepoberajú za to peňažný príspevok.
Parlamentná väčšina tieto návrhy odmietla. Politická matematika nepustí, no zdravotne znevýhodnených v týchto prípadoch politika nezaujíma. To, čo skutočne potrebujú, je, aby sa konečne dočkali pomoci a účinných riešení.
Toto sú len dve opatrenia. Pomôcť najzraniteľnejším sa dá mnohými ďalšími spôsobmi. Často sa na nich zabúda, no rešpektovanie ľudských práv je nevyhnutnou súčasťou každého demokratického a právneho štátu. Nestačí si to napísať do ústavy. Zákony treba prispôsobovať osobitne zraniteľným skupinám, aby ich práva neostávali len na papieri.
Osoby so zdravotným znevýhodnením o tom vedia svoje. Žiť na rovnakom základe s ostatnými a mať zabezpečené základné práva hodné plnohodnotného života: je to málo a zároveň tak veľa. Slovensko už naozaj musí venovať pozornosť ľuďom so zdravotným znevýhodnením.
Poctivo, odborne a reálne. Aby sa už liptovská tragédia neopakovala.
