Autor je ekonomický analytik KOZ SR a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
Zamestnávanie Ukrajincov a Ukrajiniek bolo pre našu ekonomiku príležitosť, ktorej sme sa nechopili správne. Zamestnávatelia tesne po vypuknutí vojny dlho a krásne rozprávali o tom, ako musíme využiť vysokokvalifikovaných utečencov a ako ich na našom trhu práce potrebujeme. V realite sa z toho takmer nič nenaplnilo, väčšina Ukrajincov a najmä Ukrajiniek na Slovensku obsadila pracovné pozície hlboko pod svojou kvalifikáciou.
Môžeme robiť rozbory, prečo je to tak, no na tento stav vplýva niekoľko faktorov.
Na slovenskom trhu práce spomedzi krajín EÚ najviac trpíme na prekvalifikovanosť pracovnej sily. Kde stačí základná škola, pracujú zamestnanci s výučným listom aj maturitou a kde stačí maturita, pracujú vysokoškoláci 2. a 3. stupňa. A tento trend sa prelial aj do náboru Ukrajincov, ktorých znevýhodňuje tiež jazyková bariéra a iné prekážky.
Druhým zásadným je zotrvávanie mnohých zamestnávateľov pri realizácii politík nízkych miezd, na ktorých si roky budovali svoju konkurencieschopnosť. Ak na Slovensku podľa niektorých zamestnávateľov chýba až 100-tisíc zamestnancov, natíska sa otázka, ako to, že nie sme schopní prilákať späť aspoň časť z 300-tisíc slovenských občanov pracujúcich v zahraničí. Odpoveď nám dávajú aj ukrajinskí utečenci, ktorých na Slovensku ostal žiť a pracovať len zlomok oproti okolitým krajinám.
