Autor je filozof, antropológ a doktorand v Ústave európskej etnológie v Brne
Opäť ožili úvahy o zavedení povinnej maturity z matematiky a ako hlavný argument sa používa téza o „potrebe rozvíjať logické myslenie“.
Súhlasím, ale má to jednu logickú chybičku krásy. Rozvoj logického myslenia nie je len exkluzívnou doménou matematiky. Vedie k nemu totiž aj komponovanie hudby, pochopenie perspektívnych skratiek v kresbe, hra ako šachy, programovanie či filozofia.
Všeobecne: akákoľvek činnosť, kde dokážeme vystopovať potrebu usudzovať z výskytu niečoho na niečo iné. Niečo konštruujeme. Vzťah možnosti alebo nevyhnutnosti. Strategicky plánujeme. Overujeme. Dokazujeme. Rozporujeme. Diagnostikujeme. Demonštrujeme alebo aj dekonštruujeme.
Logika tak stojí v základoch myslenia a kognície. Aj takých bazálnych a pôvodne niekým verbalizovaných úsudkov ako „po zapnutí kanvice mi v nej zovrie voda“. Samozrejme, dá sa to aj „odpozorovať“.
Nakoniec k takému poňatiu logiky (semiotiky) smeroval americký polyhistor Charles S. Peirce či neskôr Umberto Eco. Od dedukcie k indukcii až po abdukciu (hypotetický úsudok). Bez logiky teda nie je možné myslenie ani život. Zlý úsudok a chybná inferencia môžu viesť až k jeho záhube. Logika je prosto vzťah vložený medzi informácie.
Upusťme však od príliš extenzívnych úvah smerom k pointe.
