Autor je umelec a publicista
Nie je pravda, že by vládni politici chodili do dezinformačných médií len na priateľské rozhovory. Niekedy musia čeliť aj kritickým otázkam.
Ako pred pár dňami Robert Kaliňák a Tibor Gašpar v relácii dezinfomédia Infovojna, kde sa ich moderátori pýtali: Prečo polícia na Slovensku ochraňuje zhromaždenia „deviantov“ (rozumej, účastníkov Dúhového pochodu)? Ako je možné, že sa na školách stále vyučuje sexuálna výchova, keď je ministerstvo školstva v rukách koalície? Prečo Daniel Lipšic stále pôsobí na prokuratúre? Ako to, že Jaroslav Naď ešte nie je stíhaný za vlastizradu?
A vôbec, prečo Robert Kaliňák vedie naivné reči o spoločenskom zmierení namiesto toho, aby tvrdo pracoval na splnení toho, čo sľúbil voličom?
Áno, aj dezinformačné médiá majú svoje predstavy o svete a od svojich politických favoritov očakávajú „doručenie výsledkov“. Pozoruhodné je, ako podliezavo sa Kaliňák a Gašpar v tomto type médií správajú. Kritike sa nevzpierajú, rozumejú všetkým výhradám, miestami sa kajajú. Uvedomujú si, že veci nejdú tak, ako by sami chceli, no musia čeliť ťažkej situácii.
V Policajnom zbore je podľa Gašpara napríklad stále dosť ľudí, ktorí nie sú dostatočne servilní k súčasnej garnitúre. A s tou vlastizradou Jaroslava Naďa to tiež nie je jednoduché, pretože, ako vysvetľuje Kaliňák, páchateľovi treba dokázať spoluprácu s cudzou mocou a úmysel poškodiť obranyschopnosť Slovenska.
„Koľko vlastizrád vyšetrovali prokurátori za posledných tridsať rokov? Ale my sa nevzdávame, monitorujeme to a budeme na to vyvíjať tlak. Musíme novým vyšetrovateľom dať ten obrázok a oni sa ho musia naučiť," uisťuje Robert Kaliňák. Podliezanie vkusu časti voličov možno vyhodnotiť ako chladný kalkul.
Nástojčivosť, s akou sa predstavitelia dezinformačných médií od predstaviteľov vlády dožadujú činov, však stavia ľudí ako Kaliňák pred problém. Ak ide o biznis, neváha s našimi západnými spojencami udržiavať dobré vzťahy. Pred domácim publikom však musí tých istých západných spojencov vykresľovať ako „cudziu moc“, v spolupráci s ktorou mal bývalý minister obrany Naď zosnovať vlastizradu.
Balansovanie medzi týmto alternatívnymi realitami má svoje hranice a časom môže viesť k sklamaniu tej časti spoločnosti, ktorej sa Kaliňák a Gašpar prihovárajú cez dezinformačné médiá.
Hrozba straty voličskej priazne (a tým aj moci) tak bude vládnych politikov tlačiť k čoraz extrémnejším činom.
„Chceme, aby ste nám nastavili zrkadlo, lebo človek niekedy zablúdi,“ lúčil sa pokorne Kaliňák s moderátormi v Infovojne. Naším problémom je, že tá krajina, v ktorej čelným predstaviteľom vlády ukazujú cestu dezinformačné médiá, sa volá Slovensko.
