Keď minister práce Erik Tomáš do agentúr rozposlal oznam o konaní tlačovej konferencie s názvom Práca namiesto dávok, viacerí sme výrazne omladli. Vrátili sme sa totiž do čias pravicových vlád, ktoré škrtali plošné sociálne transfery a akcentovali zásluhovosť.
Nezostalo to bez politických konzekvencií – Robert Fico tie vlády označoval za „krajne pravicové“ a ich predstaviteľov za „sociálnych netvorov“ (Ľudovít Kaník) a „sociálnych teroristov“ (Ivan Mikloš), ostro ich kritizovali aj občania a časť sa uchýlila až k nepokojom a rabovaniu.
Na ministerstve práce sa začal boj proti povaľačom (píše Ida Želinská) Čítajte Preto je také paradoxné, že výslovne pravicový prístup v tejto veci zvolil aj Tomáš, ktorý sa navonok považuje za sociálneho demokrata, ale heslom „práca namiesto dávok“ doslova recykluje kampaň SaS z roku 2012. Zaslúži si to po dve kritické a aké-také pochvalné poznámky.
Ani jedna z nich sa, žiaľ, nebude venovať hodnoteniu samotného obsahu. S odpustením, vo veciach sociálnej politiky sa komentátor cíti slabý a prenechá priestor niekomu, kto o nej niečo vie.
Čísla však pozná, a tak sa mu zdá, že ak Tomášovi ide o šetrenie plytvania, tak úspory vo výške maximálne desiatok miliónov eur si môže odložiť ako prioritu číslo 457. Osobitne v situácii, keď štát na nové a vyššie dôchodcovské dávky medziročne vynakladá o miliardu (!) viac.
Vyzerá to skôr ako politické gesto, v zmysle „dáme po prstoch dlhodobo nezamestnaným lenivcom, veď vy viete, koho myslím“. A keby to nebolo jasné, doložíme niečo o Rómoch. Za to by sa mohol hanbiť každý, nielen sociálny demokrat.
Platí, že vo vylúčených komunitách drieme veľký potenciál, ktorý by sa dal získať integráciou, ale to sa asi nedosahuje škrtaním dávok v hmotnej núdzi.
Aby sme však boli konštruktívni, doložme dve pozitívne poznámky. Prvou je, že Hlas mal tento postoj v predvolebnom programe, a tak si preň od voličov prinajmenšom vypýtal mandát. To síce ešte nesvedčí o osožnosti opatrenia, ale aspoň má politickú legitimitu.
Druhá pozitívna poznámka smeruje k niečomu, čo bývalo samozrejmé. Minister totiž na tlačovej konferencii nevystúpil s návrhom zákona, ktorý do troch dní preletí parlamentom, ale s ideovým návrhom.
Teraz o ňom budú debatovať najrôznejšie občianske a štátne štruktúry, výsledkom bude návrh zákona, ktorý prejde pripomienkovaním, a nakoniec, teda povedzme o pol roka až rok bude (asi) schválenie niečoho, čo bude do veľkej miery, ale zasa nie úplne, kopírovať navrhovateľove predstavy.
Tento spôsob robenia politiky je vlastne tiež tak trochu návrat do čias sociálnych netvorov. Môžu sa k nemu vracať aj častejšie.
