Ťažko sa nález Ústavného súdu k trestným zákonom hodnotí bez znalosti zdôvodnenia súdu, a to posledné, čo by autor chcel, je spochybňovať jeho rozhodnutia.
Nedá sa však nevšimnúť jeden dôležitý rozpor. Kým pri Matovičovom prorodinnom sociálnom balíčku za šesť miliárd, ktorý zavádzal systémové zmeny v skrátenom legislatívnom konaní, Ústavný súd videl rozpor procesu s ústavou, tak pri Ficovom trestnom balíčku, ktorý amnestuje niektorých sympatizantov Smeru a zavádza systémové zmeny v skrátenom legislatívnom konaní, Ústavný súd rozpor nevidí.
Natíska sa preto otázka, či pri rozhodovaní tentoraz predsa len nezavážila akási opatrnosť, ako ju naznačujú niektorí ústavní právnici.

Tak či onak Ústavný súd rozhodol a jeho nález treba rešpektovať. A nie kričať o odvolávaní predsedu Najvyššieho súdu, ako to ešte v marci urobil Robert Fico, keď v rozpore s jeho prianím Ústavný súd účinnosť trestnej novely pozastavil.
Lebo by zlé jazyky mohli hovoriť, že tak na ústavných sudcov vytváral tlak.