Tvrdenia o slovenskom Machiavellim a majstrovi simultánok v 3D politickom šachu pravidelne narazia, keď namiesto dômyselných stratégií vytiahne nôž. Ako na Devíne, kde ním naraz rozčúlil svojich neprajníkov, pritiahol na seba pozornosť a dal najavo, že s vykosťovaním nebude robiť okolky.
Nehorázne je už samo zneužitie oficiálneho podujatia, kde vystupoval ako predseda vlády, a slová, ktorými to vykonal, priam volajú po ostrej kritike, ktorej sa tá cynická karikatúra občana cez víkend aj dočkala. Čo je v poriadku, zostáva však, žiaľ, aj „praktický“ politický rozmer tejto epizódy.
Teda dileme, pred ktorou sa ocitnú slovenskí „konzervatívci“ (myslí sa kresťanisti), až im bude Robert Fico podhadzovať účasť na budovaní hrádze proti liberalizmu.
Dôvody, pre ktoré by to nemali robiť vo vlastnom ani verejnom záujme, si môžeme rozdeliť na špeciálne a všeobecné.
