Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Po pondelkovom ruskom útoku na Kyjev a Krivoj Rog (Kryvyj Rih) a viac ako troch desiatkach mŕtvych sa nezdá, že by bolo vhodné hovoriť o prímerí, nieto o mieri či akýchkoľvek rokovaniach s Ruskom. Napriek tomu je už teraz bitka o úlohu sprostredkovateľa pri zatiaľ hypotetických mierových rozhovoroch Kyjeva a Moskvy.
Orbánov mir a Erdoganov lišiacky plán
Maďarský premiér Viktor Orbán sa do nej pasoval sám. Zašiel do Kyjeva a vzápätí do Moskvy, aby zistil, že „ich pozície sú ešte veľmi vzdialené“. Tak o tom zaletel poreferovať do Pekingu, a nakoniec odišiel obhajovať svoje „mierotvorstvo“ na summit Severoatlantickej aliancie do Washingtonu.
Aj Bulharsko sa navrhlo ako najvhodnejší sprostredkovateľ. „Som úprimne presvedčený, že musíme presadzovať mierové rozhovory s Bulharskom ako sprostredkovateľom,“ vyhlásil premiér Dimitar Glavčev . Aj on s týmto nápadom odišiel na vrcholné rokovanie NATO.
Ďalší adepti na úlohu, ktorá im má zabezpečiť kapitolu v učebniciach histórie, striehnu na svoju príležitosť a ticho si pripravujú pôdu: Katar je mimoriadne aktívny a úspešný pri výmene zajatcov, podobne Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. Veľký záujem má aj Turecko.
Bol to práve turecký prezident Erdogan, kto pred Orbánom navrhol podobný koncept: najskôr zastaviť paľbu, zostať na pozíciách a zasadnúť k rokovaciemu stolu. Turci navyše prišli s konkrétnymi návrhmi, ktoré majú Kyjevu aj Moskve ukázať, že to majú premyslenejšie ako iní.
Ankara napríklad navrhuje, aby Ukrajina vyhovela Rusku a zostala neutrálna. Veď Rusko jej členstvo v NATO zatiaľ za žiadnu cenu nepripustí a ani aliancia Ukrajinu v blízkom čase nechce. Naopak, vstup do Európskej únie by sa mal Ukrajine umožniť.
Podľa Erdoganovho plánu by Ukrajina v roku 2040 vypísala referendum o zahraničnopolitickej orientácii krajiny. Ak by jej časti stále okupovalo Rusko, muselo by na nich zabezpečiť referendum s rovnakou otázkou. Lišiacky návrh. Pretože sa má uskutočniť o šestnásť (!) rokov.
Päť scenárov Stephena Kotkina
Predvídať v politike čokoľvek je utopické. Nepredvídateľnosť vývoja v samotnom Rusku robí akékoľvek predpovede a záväzky v dlhšom než niekoľkomesačnom horizonte absurdnými. Aj preto, že Putin bude mať v tom čase osemdesiatdva rokov. A pretože si nevychováva následníka, ba čo horšie, všetkých, čo by sa len náznakom uchádzali o túto pozíciu, likviduje fyzicky alebo politicky.
Čo bude po Putinovi a kedy táto éra nastane, je otázka skôr pre hvezdára ako politológa či novinára. Napriek tomu sa o to jeden pokúsil.
Stephen Kotkin, môj obľúbený, je židovský intelektuál, americký historik so zameraním na Rusko a sovietsku éru. Jeho rodina pochádza z Ruska, on sa síce narodil v Spojených štátoch, ale v Rusku strávil veľa času a s vedomosťami aj nadhľadom ho pozoroval.
Po dvoch rokoch totálnej vojny proti Ukrajine sa rozhodol vypracovať na základe dát, skúseností, historických analógií a sociologických výskumov päť scenárov, ako by mohlo vyzerať Rusko po vojne a po Putinovi.
