Autor je spisovateľ a teológ
Cyrilo-metodské slávnosti by mohli byť za istých, u nás zrejme zatiaľ nepredstaviteľných okolností príležitosťou a spomienkou na veľký projekt duchovnej a civilizačnej konsolidácie, ktorú do strednej Európy priniesli dvaja významní grécki intelektuáli. Bez ohľadu na vtedajšiu strategickú vypočítavosť politikov bola ich misia predovšetkým pokusom o nastolenie kultivovanejšej a na poznaní založenej spoločnosti, ktorá by bola schopná konkurovať v rodiacom sa prostredí nových politických a etnických foriem.
Grécka vzdelanosť z obdobia vrcholiacej Byzancie nie je, ako sa domnievajú niektorí slovenskí publicisti, akýmsi predobrazom zaostalej ruskej spoločnosti, ale v tom čase jediným nositeľom klasickej rímsko-gréckej kultúry.
Kontakt s Konštantínopolom je dotykom s najstaršou rímskou tradíciou. Pohromy a rozpad rímskeho politického systému a jeho organizácie známeho sveta sa dotkli Východorímskej ríše len okrajovo, rímska kultúra, právo a predovšetkým kontinuita vzdelanosti pokračovali po páde Ríma iba v starých gréckych provinciách.
Nositelia integrácie so Západom
Civilizačná misia Cyrila a Metoda, prispôsobená kmeňovým špecifikám thessalonských slovansko-gréckych obyvateľov, nemala za cieľ budovať prvýkrát v dejinách stabilnejšie prostredie v Podunajsku na kľúčovej obchodnej tepne z Čierneho mora, ale bola vo všetkých zmysloch pokusom o modernizáciu a kultiváciu prostredia, ktoré len pomaly a s ťažkosťami prechádzalo na ustálené feudálne štruktúry, nevyhnutné v tom čase pre úvahu o akomkoľvek štátnom útvare.
Obaja intelektuáli mali za sebou podobné koloniálne skúsenosti z iných periférnych oblastí Byzancie, viac ako vojenská šľachta testovaná nájazdníkmi rozumeli, akú komparatívnu výhodu prináša vzdelanie a že podstatou každej civilizácie je kultúra. Spoluformovali časť historickej identity a umožnili krajinám pripraviť sa na integráciu do kultúrnych a náboženských kruhov Západu.
