Poznámku o Smere ako rustikálnej sociálnej demokracii asi ako prvý verejne utrúsil Pavol Paška, keď to vraj povedal ktorýsi nemecký eurosocialista (Paška to považoval za kompliment). Po rokoch sa to označenie zapáčilo aj Robertovi Ficovi a treba mu dať za pravdu, Smer je skutočne rustikálna partička.
Až taká rustikálna, že vzorce jej správania opísal Ezop pred takmer tritisíc rokmi. O veľkolepých infraštruktúrnych plánoch so slabšími výsledkami vypovedá bájka O myšom sneme a pojednanie O nenásytnej líške nás zasa učí, že na tú svoju rozdrapenú pahltnosť raz zájdu. Teraz sme však pri inej líške.
Monika Beňová svoj európsky politický život strávila medzi socialistami, usilovne u nich žehlila predsedove havárie, po poslednom vylúčení Smeru sa tvárila nespokojne a potom vymýšľala, ako Smer medzi nich vrátiť. A keď zistila, že to nepôjde, odpľula si, že v takom neschopnom až zlovoľnom spolku ona nebude.
Ako tá líška, čo sa nadrapovala za hroznom, a keď zistila, že túto kótu nedobyje, odpľula si s tým, že je aj tak kyslé! Šach-mat, tam máš eurosocialistické hrozno!
