Autor je analytikom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
Europoslankyňa Smeru Monika Beňová sa nedávno vyjadrila, že navrhuje ukončiť rokovania s frakciou európskych socialistov. Ako dôvod uviedla, že sa jej nepáči, že eurosocialisti do vedenia frakcie nezvolili ani jedného zástupcu zo strednej či z východnej Európy. Označila to za absolútne neprijateľné.
Najprv fakty. Vo vedení skupiny, ktorá sa oficiálne stále nazýva Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), naozaj nie je žiadny zástupca členských krajín zo strednej Európy. Je to trochu zvláštne, ak si vezmeme, že rumunská Sociálno-demokratická strana má v Európskom parlamente (EP), teda aj v skupine S&D, 11 europoslancov, čo je viac, ako majú členské strany z Portugalska, Holandska, Belgicka, zo Švédska, z Grécka alebo Malty, ktoré svojich zástupcov vo vedení S&D majú.
Pochybujem však, že toto bol hlavný dôvod oznámenia Moniky Beňovej, že kolegom predstaví iné riešenie, ktoré bude „čestné a autentické“ voči voličom. Hlavný dôvod je, že ani mesiac po voľbách skupina S&D neschválila opätovné prijatie poslancov zo strany Smer. Totiž automatický nárok na členstvo v skupine majú poslanci, ktorých členské strany sú riadnymi členmi Strany európskych socialistov (PES).
Smeru bolo členstvo v PES pozastavené na jeseň 2023. Dôvodom bolo vytvorenie vládnej koalície Smeru, Hlasu a Slovenskej národnej strany, ktorú európski socialisti považujú za krajne pravicovú. A vstup do koalície s takouto stranou sa medzi európskymi socialistami považuje za jeden z najväčších prehreškov, akého sa skutočný sociálny demokrat môže dopustiť.
To platilo nielen na jeseň 2023, po slovenských parlamentných voľbách, ale platí to aj začiatkom leta 2024. V prvom vyhlásení po zverejnení výsledkov volieb do Európskeho parlamentu skupina S&D okrem iného napísala: „Nezačneme žiadne rokovania, ktoré by zahŕňali krajnú pravicu. Nebudeme otvárať dvere tým, ktorí umožňujú a podporujú xenofóbiu, homofóbiu a porušovanie zásad právneho štátu, ani tým, ktorí sú proti nezávislosti tlače a právam žien.“
Po takomto jednoznačnom vyhlásení nemohli európski sociálni demokrati len tak prijať piatich europoslancov Smer-SD aj jedného europoslanca Hlas-SD späť do svojich radov bez toho, aby boli obvinení, že si, slušne povedané, šliapu po jazyku. Obzvlášť po tom, čo premiér a predseda strany Smer – rustikálna sociálna demokracia Robert Fico uplynulý víkend okrem iného povedal: „Musíme všetci spoločne postaviť obrovskú hrádzu nezmyselným progresívnym a liberálnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina. Sú to ideológie, ktoré poškodzujú túto krajinu. ... Nechcem, aby Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré robia zo západnej civilizácie karikatúru.“
V spomínanom prvom vyhlásení po zverejnení výsledkov eurovolieb Progresívna aliancia socialistov a demokratov uviedla: „S&D sa ako vedúca progresívna skupina bude usilovať o proeurópsku a demokratickú väčšinu.“ Monika Beňová zjavne pochopila, že sa nedá bojovať proti rakovine progresivizmu a zároveň sa uchádzať o členstvo v klube progresívnych socialistov. Európski progresívni sociálni demokrati a socialisti to pochopili už dávnejšie.
